pauzujú interrupcie, beží trestné stíhanie, až pomaly skončí, nastúpi téma imunita (už sa preberá), a keď už nič z toho nefunguje, tak predseda ANO upratuje v rodnej strane.
Včera prijalo predsedníctvo ANO uznesenie o vyslovení nedôvery ministrovi Nemcsicsovi a štátnemu tajomníkovi Opaternému. Nejde o žiadnu senzáciu, presne toto naprogramovali víkendové zasadnutia krajských rád, o ktorých bolo tiež týždeň vopred známe, že dopadnú ako dopadli. Čo azda prekvapilo, je relatívne zmäkčenie napätia medzi stranou a rebelmi, ktoré dýchlo z brífingu Pavla Ruska. Jeho vyjadrenie, že "niekedy je čas sa zísť a niekedy čas sa rozísť a že čas ukáže, do akej blízkosti sa dokážeme opäť zísť", je jemným náznakom, že parlamentný klub ANO zostane možno zachovaný v nezmenenom počte 14 členov, aj keď obaja páni nezložia mandáty. Toto je zaujímavé: "Nedôvera bola presne špecifikovaná na funkcie v exekutíve". O parlamente a mandátoch ani zmienka. Ide zrejme o akési prímerie z rozumu, každý ustúpil na svoju základnú čiaru. Navedčuje tomu aj údajný prísľub Nemcsicsa i Opaterného, že o interrupčnom zákone budú hlasovať v súlade so stranou. Nie je celkom jasné, čo je v pozadí kšeftu, niečo tam ale bude.
Dobrovoľne podať demisiu ale ani jeden nechce, takže Rusko musí ešte pred dnešnou koaličnou radou navštíviť Dzurindu. Ten sa sám morálne a nepriamo už zaviazal Nemcsicsa odvolať (o Opaternom rozhoduje v zbore vláda), a to pred týždňom, keď slávnostne ohlásil dohodu o "stopercentnom plnení koaličnej zmluvy". V tej je priamo uvedené, že oba posty patria ANO. Aj keby premiér vyhovieť nechcel, mal by - inak mu Rusko opäť uletí s interrupciami. Nemcsics však evidentne živí nádej, že ho premiér podrží. Znamenalo by to okamžité roztrhnutie koalície, argumentom ministra však je, že aj tak sa v priebehu jesene zloží. Je v tom zrnko reality, Dzurinda prežil asi dlhú noc strategického rozjímania.
Skutočne zábavné je druhé uznesenie predsedníctva - interrupčné. ANO súhlasí s odsunutím svojho zákona, ktorý vetoval prezident, na októbrovú schôdzu, teda na čas, keď už by malo byť známe rozhodnutie Ústavného súdu. Milé sú "argumenty", ktoré predostrel Rusko: "Ak by teraz zákon neprešiel, tak vznikne stav, ktorý nechceme a proti ktorému celý čas bojujeme. Bol by odpálený zákon a my by sme ho museli opäť iniciovať." Nejde vraj o žiadny ústupok, ale o reálne zváženie situácie, keďže prioritou je, aby zákon získal dostatočnú podporu.
Objavné - presne toto sme odporúčali Ruskovi v apríli asi trikrát na tomto mieste. Už vtedy bolo predsa úplne jasné, že jeho šance (po predpokladanom Schusterovom vete) na 76 hlasov sú nepomerne vyššie po výroku ÚS, ako pred ním. Až v tomto scenári totiž vzniká reálna potreba prijať nový zákon a tým sa neguje aspekt porušovania koaličnej zmluvy, keďže nejaká legislatíva po zrušení vyhlášky jednoducho musí byť zavedená. A to aj v prípade, ak sa štyria koaliční partneri na rovnakom znení nedohodnú. Otázku, že či to Rusko skôr nechápal, alebo chápať nechcel, nech láskavo zváži čitateľ. V lebke sa mu nerozjasnilo ešte ani v júni, keď mu túto únikovú cestu, čiže hlasovanie po výroku ÚS, dvakrát po sebe ponúkal v NR SR kompromisný návrh poslanca SDKÚ Horta. Na triviálnu pravdu, že "dnes je riziko neprijatia veľmi veľké", prišiel teda Rusko až 25. augusta. Vynikajúca politika - keby mali v ANO kratšie vedenie či kus dobrej vôle, verejnosť by nebola štyri mesiace denervovaná touto nezmyselnou témou.
Nič to - život beží ďalej. Čoskoro získa najvyššiu publicitu kauza elektrárenského bossa Rapšíka, teda číslo šesť v katalógu vyšetrovateľov - a určite najzaujímavejšie. Rusko máva víťazoslávne vyhlásením Rapšíka, ktorý poprel, že bol vydieraný. To je skutočne senzácia - mal azda priznať, že s firmou svojej ženy uzavrel kontrakt za sto miliónov? (Hrozbou, že toto zverejní, ho Rusko údajne donútil odvolať šéfov odštepných závodov.) Je jasné, že v situácii, v ktorej Rapšík je, nič iného povedať nemohol - či už bol vydieraný, či nebol. Isteže je zaujímavé, odkiaľ sa celé obvinenie vzalo, keď ani s Rapšíkom, ani s Ruskom na túto tému vyšetrovatelia nekomunikovali. Na strane druhej - dokáže si niekto predstaviť, že by posunuli prokurátorovi niečo, na čo neexistujú vôbec žiadne podklady? Vniesť svetlo do kauzy nebude až také zložité - ako prvý krok stačí napríklad vypátrať, či nejaký tunel medzi Rapšíkom a jeho ženou bol vôbec vyrazený.
Ruskove kauzy zabávajú verejnosť. Len blázon a masochista sa ale z toho všetkého ešte smeje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
