Dana (20, gitara a vokály) a Chrisa (17, bicie) sme minulý štvrtok tesne pred koncertom v košickom Koloseu trochu vyspovedali.
Už hodinu pred začiatkom to v "Kolosku" vrelo. Na koncert domácej hviezdy prišli množstvo mladých ľudí, oblečených prevažne v čiernych tričkách, s vybíjanými opaskami, odznakmi, cvočkami a našli sa aj rôzne zapínacie špendlíky.
Ako predkapela vystúpila formácia COR, ktorá však okrem rozbitia činelu svojím pekelne hrajúcim bubeníkom, veľmi nezaujala. Okolo deviatej sa na pódium postavili chlapci z Pros And Cons a rozbalili to parádne. Asi dva tucty fanúšikov okamžite začalo skákať a dvíhať jeden druhého nad hlavu.
Vaša skupina sa dostala do povedomia ľudí najmä vďaka účinkovaniu v relácii "Kapela na predaj". Ako hodnotíte vaše vystupovanie v tomto programe?
Matúš: Najprv sme boli skeptickí, že blbosť... Teraz zisťujeme, že nám to dalo strašne veľa. Množstvo ľudí nás pozná, kdekoľvek prídeme na Slovensku.
Verili ste na začiatku, že taká kapela ako vy, hrajúca tvrdý metal, by mohla zvíťaziť?
Matúš: Nie, nie. To bola v podstate náhoda, že sme tam naše cédečko poslali a že sa nám Jopo ozval... Vtedy bol dokonca prvý apríl. Jopo nám povedal, že sa mu to páčilo...
Jožo: Mali sme dosť kvalitne nahrané demo, tak asi preto.
Koho to bol vlastne nápad sa tam prihlásiť?
Jožo: Danov...
Dano: Najprv som myslel, že si zo mňa ktosi robí srandu, no aj som Jopovi hovoril: "Nás si vybral? Čo si debil?" (smiech)
Relácia trochu pôsobila, že vám moderátori neboli príliš naklonení. Bolo to zdanie, ale fakt?
Matúš: Jopo aj hovoril na konci relácie, že nie je to také, ako si to predstavoval. Začal na tom aj trochu šetriť. On nás chcel nakamerovať doma v rodinách, no my sme boli proti. Čo mu budem mamu ukazovať? (smiech)
Joži: Ináč Pinďo (moderátor relácie - pozn. red.) bol v pohode, keď sme sa už s ním spoznali. No zo začiatku nám pripadal taký čudný, ale je to v podstate správny človek.
Aké to bolo v zákulisí? Ako to celé vyzeralo?
Chris: Bolo to na úrovni, no ale neviem...
Matúš: Tie prvé tri diely, nás točili ako posledných. Išlo to Hlohovec, Banská Bystrica a my. Bolo to také, proste, len rýchle zbuchané. Prišli za nami a hneď na kameru hovoriť, súkať čosi zo seba, to je dosť ťažké. Bolo to z ich strany trošku odfláknuté. Potom na nás každý pi...., že: "Ježiš to bolo strašné, to sa nedalo pozerať." To nebola naša chyba, oni to odflákli.
Jožo: Aj zvukovo to bolo odfláknuté. Jediný, fakt profesionálny zvuk sme mali na vystúpení v Nitre.
Mali ste možnosť sa spoznať aj s inými účinkujúcimi kapelami?
Matúš: Hej, jasné. Sú to normální ľudia, takí ako keď sa my dvaja rozprávame. Proste v pohode.
Prvenstvom sa vám určite otvorili nové možnosti. Účinkovali ste v kluboch, na festivaloch, mate vlastný klip. Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Dano: Natočiť album. To je teraz náš najväčší ciel.
Jožo: A koncertovať!
Myslíte si, že vaša kapela, hrajúca tvrdý metal, na Slovensku, kde priznajme si, nie až tak veľa fanúšikov takejto hudby, by mohla mať komerčný úspech?
Matúš: Myslíme si, že hej. Nie je tu až tak málo metalistov. Mladí ľudia chcú takú hudbu.
Máte ambíciu sa vašou hudbou živiť, alebo chcete ostať v pozícii undergroundovej kapely?
Dano: Keby sa dalo živiť hudbou, ktorú hráme, tak to by bolo úplne najlepšie.
Akú hudbu počúvate a aká kapela je vašou najväčšou inšpiráciou?
Matúš: Od rocku po deat metal. Sepultura, Guns 'n' Roses...
Dano: Sepultura jednoznačne, Back Street Boys (smiech)
Chris: Primus, Red Hot...
Joži: Dream Theater, Black Sabbath, ale aj taký jazz...
Zmenil sa pohľad vašich fanúšikov na vás po takejto komerčnej relácii?
Matúš: Hej, ich rady sa rozšírili.
Vystúpili ste aj na festivale OKEY leto, ako sa vám tam hralo pred takou masou ľudí?
Joži: Hrali sme len štvrť hodinu, tri pesničky a povedali "čaute". (smiech)
A ohlas u fanúšikov?
Joži: Dobrý. Aj keď festival ešte len začínal, bolo sa na nás pozrieť tak tritisíc ľudí.
Autor: Matúš Gomolčák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
