januári 2002 Koncošovi, keď na jeho žiadosť neodvolal Schmögnerovú. Tentoraz dal kopačky Ruskovi, ktorého vyhliadnutou obeťou mal byť minister hospodárstva Nemcsics. Ako je známe, nedôveru mu cez víkend vyslovila plošne a jednomyseľne celá strana ANO.
Predseda vlády ale žiadosti nevyhovel, "pretože na to nevidí žiaden ústavný dôvod". Nuž - taký ani neexistuje. Dôvod je politický - kreslo ministra hospodárstva náleží z koaličnej zmluvy ANO. Čierne na bielom to tam stojí, aj s tým, že jeho majiteľ je zároveň aj podpredsedom vlády. A ak tá stolička raz strane patrí, tak premiér nemôže vmietnuť Ruskovi do tváre, že "nie je voľná". Keďže to urobil, disponuje ňou on. Zloženie vlády je odrazom dohôd, ktoré vzišli z pomerov síl v parlamente a tie vzišli z vôle voličov. Premiér má právo, ak zásadne s nomináciou niektorej strany nesúhlasí, ju odmietnuť, a požiadať o inú, keďže je ústavne zodpovedný za vládu ako celok. Je však totálne absurdné, aby držal v kresle niekoho, koho strana nepodporuje. To je parlamentná demokracia postavená na hlavu. Alebo, ak chcete - dzurindizmus.
Čiastočne to chápe aj sám Nemcsics, ktorý v pondelok i včera dvakrát v rýchlom slede vyhlásil, že "bez podpory vlastnej strany sa v kresle ministra udržať nedá". Signalizuje teda, že sa vydá v stopách Schmögnerovej, ktorá po tom, čo Koncoš pohrozil úplným prerušením koaličnej spolupráce, napokon predsa sama podala demisiu. A všetci sme sa pýtali, na čo bol dobrý celý ten cirkus. Nemcsicsovi možno šlo trochu o prestíž, teda aby vo verejnom priestore zaznela Dzurindova dôvera. Isteže je to dosť romantické vysvetlenie, ale čo si už myslieť o ministrovi, ktorý na výzvu strany nereaguje, aby o tri dni, po trápnych procedúrach, povolil.
Je nezmyselná Bugárova hláška, že "teraz je na ANO, aby si to vyriešili v rámci strany". A čo ak sa Nemcsics predsa vzprieči? Spustil by sa parlamentný chaos, keby sa rozhodol zostať. Štandardným krokom ANO by v takom variante bolo opustenie koalície. Oni by však zostali a v NR SR hlasovali od buka do buka. Totálny rozvrat. Principiálneho postoja ANO sa Dzurinda veľmi neobáva, lebo dobre vie, že Rusko znesie veľa, len aby zostal pri moci. Preto si premiér dovoľuje kúsky, aké by mu v slušnejších demokraciách, kde sa odchod z vlády nepovažuje za osobnú tragédiu ani koniec sveta, neprešli.
Dobrý vtip, zvlášť pre košické uši, je pečatený Nemcsicsov náhradník - Gabriel Fischer. Riaditeľ košického magistrátu v čase, keď Schuster vyrobil dvojmiliardový dlh, bude skutočne parádna akvizícia reformnej vlády. Fischerova anamnéza je dosť silnou garanciou, že na poste ministra hospodárstva sa neprepriaha teraz naposledy. Táto skvelá nominácia nadovšetko svedčí o šírke a kvalite kádrových rezerv, ktorými disponuje strana "nových občanov". Mimochodom - vzhľadom na svoju históriu je Fischer občan už dosť starý: KSČ, VPN, HZDS, SOP...
K šťastlivému koncu speje nezmyselná kauza interrupcií. Na koaličnej rade, ktorá nasledovala po stretnutí Dzurinda-Rusko, urobil šéf ANO očakávaný ústupok - novela sa odkladá na október, pričom koaliční partneri sa nezaviazali hlasovať za jej prijatie, ale za normu v súlade s budúcim výrokom Ústavného súdu. Čo je podstatné (ale žiadne nóvum oproti aprílu, keď Rusko kauzu začal): Ak to nebude v rozpore s nálezom ÚS, "poslanci budú mať povinnosť zachovať stav, ktorým začalo volebné obdobie". Čo znamená, podľa Bugára, že síce KDH ani časť SMK za interrupcie nikdy hlasovať nebudú, ale už to nebude "vážna vec" a "spájanie sa s opozíciou" podľa koaličnej zmluvy. A zákon teda prejde. Také je to jednoduché. Keby sme už Ruska nepoznali, bolo by namieste sa pýtať, prečo s tým súhlasí dnes, keď nesúhlasil doteraz. Odpoveď je ľahká: Presvedčil ho ten istý argument, kvôli ktorému sa nechal od Dzurindu ponížiť v kauze Nemcsics - trojka si nájde v NR SR podporu na udržanie menšinovej vlády aj bez ANO.
Pokiaľ sa Nemcsics nezblázni a zachová sa tak, ako avizuje, vývoj v koalícii speje k dočasnému upokojeniu. Veľmi dočasnému, keďže v dohľade sú ešte väčšie katastrofy, ako Gabriel Fischer - Ruskovo stíhanie s imunitnou zápletkou a zápas o riaditeľa NBÚ. Konkrétne na toto myslel aj Vladimír Mečiar, keď prognózoval "veľký konflikt do konca roka" v mocenských štruktúrach koalície. Mimochodom, dnes dostal premiér v tejto kauze druhé vážne varovanie, keď po britskom veľvyslancovi prijal Jána Mojžiša aj ambasádor USA. To je sila - dôraznejšie upozornenie, aby Dzurinda dal od Mojžiša ruky preč, už Damian Roderic Todd a Ronald Weiser vyslať ani nemohli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
