SCISAT-1. Technickou zvláštnosťou tohto štartu bolo to, že raketa Pegasus neštartuje z vypúšťacej pozemnej rampy, ale spod trupu špeciálne upraveného dopravného lietadla L-1011, ktoré zostavu rakety s družicou vynesie do výšky okolo desať kilometrov. Družica SCISAT-1 bola umiestnená na polárnej dráhe vo výške približne 640 kilometrov nad zemským povrchom. Sklon dráhy voči rovníku je 73,9°. Družica, ktorá má hmotnosť 150 kg a ktorá je elektrickou energiou zásobovaná jedným solárnym panelom výkonu 70 W, vykoná za jeden deň 15 obletov okolo Zeme. O vedeckej misii družice SCISAT rozhodla kanadská vláda už vo februári 1999. Vedecký cieľ družice je označený skratkou ACE, čo znamená Atmospheric Chemistry Experiment, čiže experiment v oblasti atmosférickej chémie Hlavnou úlohou tohto vesmírneho experimentu je porozumieť chemickým procesom, ktoré riadia rozloženie ozónu v atmosfére Zeme, a to najmä vo veľkých výškach. Výsledky, získané družicou SCISAT pomôžu kanadským vedcom zhodnotiť účinnosť terajších opatrení na ochranu životného prostredia a navrhnúť nové opatrenia, ktoré by pomohli zlepšiť "zdravie" našej atmosféry a zabrániť ďalšiemu narušovaniu ozónovej vrstvy. Hlavným vedcom celej misie je dr.Peter Bernath z katedry chémie univerzity vo Waterloo, v ktorého tíme sú odborníci z USA, Belgicka, Japonska, Francúzska a Švédska.. Na splnenie cieľov misie ACE sú na palube družice SCISAT dva prístroje. Jedným z nich je spektrometer ACE-FTS, druhým je prístroj MAESTRO, určený na meranie rozpadu aerosólov v stratosfére a troposfére. Obidva prístroje budú získavať informácie o chemických procesoch, prebiehajúcich v ozónovej vrstve, a to vo výškach od 8 km do 50 km nad zemským povrchom. Misia ACE je jedným z mnohých medzinárodných projektov, ktoré na najbližšie obdobie plánujú americká kozmická agentúra (NASA) i Európska kozmická agentúra (ESA). Konkrétnym cieľom misie ACE je prispieť k porozumeniu ochudobňovania ozónovej vrstvy, pričom pozornosť sa bude venovať najmä tomu, čo sa deje nad územím Kanady. Kanadskí vedci sú považovaní za svetovú špičku pri štúdiu narúšania ozónovej vrstvy. Hladina ozónu nad územím kanady sa začala merať už v 30. rokoch. Pokračovanie tohto výskumu viedlo v 80. rokoch k zisteniu, že ozónová vrstva nad Kanadou sa zmenšuje. Vedci prišli k záverom, že za ostatných 20 rokov sa celková priemerná hladina ozónu nad Kanadou znížila o šesť percent. Starosti robí kanadským vedcom aj to, že nad Arktídou sa začiatkom jari znižuje hladina ozónu o 20 až 40 percent. Kanada leží relatívne blízko Arktídy a preto môže mať pokles hladiny ozónu nad Arktídou nepríjemné dôsledky práve pre obyvateľov tejto krajiny. Pretože ozónová vrstva nás chráni pred účinkami škodlivého ultrafialového žiarenia typu UV-B, každý pokles hladiny ozónu predstavuje pre ľudí určité nebezpečie. Zvýšené pôsobenie žiarenia UV-B môže viesť k zvýšeniu výskytu rakoviny kože, poškodenia zraku a oslabenia imunitného systému. Štúdium ozónovej vrstvy družicou SCISAT by malo priniesť poznatky o tom, či sa nad Kanadou môže v budúcnosti vyskytnúť taká ozónová "diera", aká sa v súčasnosti už vyskytuje nad Antarktídou. Výsledky misie ACE budú porovnané s údajmi, ktoré získava kanadský prístroj OSIRIS, umiestnený na švédskej družici Odin, vypustenej na obežnú dráhu vo februári 2001. Prístroje na družici SCISAT by mali pracovať približne dva roky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
