schôdzke s predsedom ANO, ktorá mu vyslovila nedôveru, sa minister hospodárstva predsa rozhodol, že zloží funkciu.
Veci sa tak dajú na poriadok, obdivovať pingpong medzi premiérom a koaličnou stranou by sme však nemali. Fajnšmekri sieťových športov tomu hovoria vysoká hra na nízkej úrovni. To, čo predviedol najmä Dzurinda, je jednoducho nonsens a zlý príklad. V slovenskej politickej tradícii zanecháva dva škodlivé precedensy (prvý Schmögnerová), na ktoré sa môžu následníci odvolávať a brať ako vzor. Najlepšie je preto kauzu rýchlo vymazať z operačnej pamäti - akoby sa nestala.
Na tomto hodnotení nič nemení celkom reálna možnosť, že od začiatku to bola jedna zinscenovaná fraška. Všetci traja dosiahli svoje - Dzurinda sa predviedol ako silný premiér, Nemcsics zvýšil svoj kredit (a budúcu cenu na trhu) dôverou od predsedu vlády a Rusko dostal istotu, že návrh za cenu malého cirkusu prejde. Rezultát zostáva tak či tak ten istý - scénka, v ktorej premiér odmieta žiadosť strany o výmenu ministra, paroduje a zneucťuje zastupiteľskú demokraciu, kde sa exekutíva - vrátane premiéra - odvodzuje od pomeru síl v parlamente, čiže zmluvných vzťahov a vôle strán, ktoré v ňom sedia.
Súčasťou trojstranného obchodu, ktorý sme načrtli, je možno aj odklad demisie. Nemcsics dostal niekoľko týždňov, údajne na to, aby dokončil "niektoré zásadné kroky, najmä negociáciu sektorového operačného plánu". Tu sa žiada povedať dve veci. Po prvé, ministerstvo hospodárstva je kolos (hoci by sa dalo spokojne zrušiť či zlúčiť s dopravou), kde v každej sekunde existuje nejaká rozrobená práca, ktorá si žiada "dokončenie". Zámienka na ešte týždeň, a ešte jeden, sa na takomto úrade vždy nájde - kým sa nový minister rozhliadne a trafí sám na záchod, mesiac je preč. Takéto prepriahanie, pokiaľ nie je starý minister naozaj neschopný, je vždy kontraproduktívne; zdržuje rezort dovnútra, aj v dôsledku personálnych zmien, ktoré pravidelne prichádzajú s novým šéfom, a zdržuje aj vládu, keďže nový človek si musí aj tam zvykať.
Po druhé, v pozadí odkladu pre Nemcsicsa môže byť aj kalkulácia premiéra s ďalším vývojom v koalícii. Rusko je nevypočítateľný, poslanecký klub ovláda autoritatívne. Stále nie je zažehnané, že koalíciu neodpáli vývoj v kauze interrupcií. Akási hrozba je najmä vo variante, ak ÚS 4. septembra opäť nerozhodne a vec zase odloží. Ešte zásadnejšou rozbuškou je Ruskova trestná kauza, jeho správanie po prípadnom zbavení imunity sa vôbec nedá predvídať. Nemcsicsa by v takomto scenári Dzurinda asi rád zachoval; ak padne koaličná zmluva, padne aj nárok ANO na tento post a v menšinovom kabinete sa ešte Nemcsics, už znalý problematiky rezortu a navzdory posledným vyhláseniam lojálny SDKÚ, môže hodiť. Darmo teraz zapiera, tak či tak skončí v SDKÚ. Už ohlásil, že v NR SR bude nezávislý poslanec - osamote však nemá politickú perspektívu, každý si skôr-neskôr nájde svoj prístav.
Robert Nemcsics ako minister nijako nežiaril, ale ani nesklamal. V trojčlennom vládnom mančafte ANO bol zlatým stredom - medzi mimoriadne výrazným a reformným Zajacom a mimoriadne mátožným a nereformným Chmelom. Najlepšia vec, ktorú po sebe Nemcsics zanechá, je analýza činnosti stavovských a profesných komôr, ktorá povedie pravdepodobne k významnému okliešteniu ich feudálnych výsad - už sa tvoria zákony, s prvým prichádza práve Zajac. Záporom Nemcsicsa bol váhavý prístup k privatizácii prirodzených monopolov, ktorý sa premietol do neslanej-nemastnej analýzy alternatív rýchlej doprivatizácie, resp. privatizácie pomalej s dôrazom na výnosy z dividend. Ako minister si za trištvrte roka nevytvoril na kauzu jasný názor a najmä v prípade elektrární nebol motorom, ale skôr brzdou. Pamätný je jeho júnový rozhovor pre týždenník Trend, kde sa na obrovskej ploche vyrozprával o "pijaviciach", ktoré vyciciavajú firmu, aby potom v koncovke dospel k záveru, že štátny podnik je možné udržiavať aj bez tunelov a rozkrádačiek - len vybrať schopných ľudí.
Zatiaľčo Nemcsics sa s Ruskom pokonali, zložitejšie to vyzerá so štátnym tajomníkom Opaterným. Ten je k stoličke pribitý reťazami a absolútne nevníma, že strana ho nechce. Rusko tvrdí, že je s ním komunikácia nemožná, a preto bude postupovať "radikálnejšie". Po slovensky - žiada okamžité odvolanie. Prokopovič, šéf rezortu dopravy, ale reagoval v prízemnom štýle Dzurindu: nevidí "odborné dôvody" a - toto je vynikajúce - "veľa bude záležať aj od formulácie listu", ktorý od Ruska dostane. No je ten zázrak zo Stropkova zdravý? Osoba štátneho tajomníka nezávisí od vôle strany, ale od toho, či vedia pekne a slušne písať. V SDKÚ akoby začala vyčíňať besnota...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
