otvorili už 120. kúpeľnú sezónu. Na južnom svahu Lastovičieho vrchu vo východnej časti Slovenského rudohoria si v nich priedušky, pľúca i nervy liečili baníci aj priemyselníci. Zažili svoje vrcholy aj pády. Pre ďalšie generácie sa ich pokúsil zachytiť MUDr. Jaroslav Gerhart, ktorý v rokoch 1954 1967 pôsobil v Kúpeľoch Štós ako ich šéflekár. Hodiny a hodiny strávil štúdiom archívnych dokumentov a vyhľadávaním žijúcich pamätníkov alebo ich potomkov, aby celú históriu ojedinelých klimatických kúpeľov zaznamenal v kronike. My sme 81-ročného pána doktora Gerharta /na obr./ navštívili v jeho košickom byte a vrátili sa v spomienkach o veľa rokov späť. S jeho súhlasom vyberáme najzaujímavejšie fakty z kroniky Kúpeľov Štós.
V marci 1881 sa zišli vážení občania mestečka Štós, aby ešte naposledy uvážili to, o čom sa radili v posledných mesiacoch. Richtár mesta Samuel Schickerle 2. júna 1881 v obecnom dome otvára zasadanie a odovzdáva slovo Róbertovi Kompordayovi, vedúcemu nožiarskej dielne vo firme Jozef Wlaszlowits. Komporday informuje prítomných o blahodarných účinkoch vodoliečby, s ktorou má dlhoročné skúsenosti. Hovorí s nadšením o tom, aké jedinečné podmienky sú u nich pre to, aby sa vybudoval podobný ústav, aké v tom období vznikali v Nemecku i na Slovensku. Presadzuje návrat k prírode a liečbu prírodnými prostriedkami. Rečnil veľmi presvedčivo a tak vznikol dočasný výbor, ktorý vypracoval výzvu k občanom. Pán Wlaszlowits odchádza hneď na druhý deň do Košíc k švagrovi Karolovi Werferovi, ktorý má tlačiareň a vydávajú výzvu "k účasti na vystavaní klimatických vodoliečebných kúpeľov v chotári spišského baníckeho mesta Štós." Ich hlavnou úlohou je zabezpečiť zotavenie aj tým, ktorí sú vyčerpaní výkonom svojho povolania. Teda nie luxusné kúpele!
Mešťanostovia považovali za výhodu, že 6 mesiacov v roku tam bolo počasie vlažné a príjemné. Chceli kúpele, ale mesto nemalo peniaze. Na rade prešiel návrh, že mesto ako organizátor vstúpi do radov zakladateľov upísaním 300 účastín. Na zaopatrenie celkového kapitálu sa vydalo 2000 účastín po 10 forintov. Občania pochopili dobrú myšlienku a akcie začali upisovať nielen domáci, ale obyvatelia Medzeva, Smolníka, Košíc aj Gelnice. Kúpele mali mať rozlohu 15 jutár. Spoločnosť si zvolila za riaditeľa 36-ročného Róberta Kompordaya a už v septembri 1881 ležal na stole projekt prvej budovy. O niečo vyše roka už Vila Komporday stála. Veľká preveľká paráda bola 1. júla 1883, kedy sa otvorila prvá kúpeľná sezóna. Vedľa dám v šnurovačkách a pánov s cylindrami na hlave stáli nožiari i kováči, lebo to boli "kúpele občianskej náročnosti".
Neboli by sme na Slovensku /pardón, vtedy Uhorsku/, keby aj tu šlo všetko ako po masle. Pochytili sa dve vetvy jedna chcela renesančné kúpele, kde by dominovala vodoliečba, druhá pokroková na čele s Kompordayom a Wlaszlowitsom liečebný ústav s diplomovaným lekárom, lebo predpokladala, že ľahšie bude získať ľudí tam, kde sú vyššie služby. Pre názorové rozdiely sa v roku 1886 spoločnosť rozpadla a kúpele preberá s obcou a šiestimi priateľmi Jozef Wlaszlowits. Zaistil lekára Dr. Júliusa Baumerta a v roku 1888 prichádza do Kúpeľov Štós vynikajúci lekár, kráľovský radca Dr. Dezider Czirfusz, ktorý sa tam usádza natrvalo. Spočiatku boli kúpele sezónne, tak chodil v zime do San Rema vo funkcii rakúskouhorského konzula. Mal však veľa známych, ktorí začali za ním chodiť a tak sa kúpele postavili na nohy. A začalo sa stavať. V roku 1890 sa stavia Vila Mária /dnes Vila Bratislava/, Vila dr. Czirfusza, Vila Hungaria, Vila Tatra, tanečná dvorana a ďalšie.
Z liečebných postupov spomeňme polokúpele, zábaly, masáže aj soľné kúpele. Špecialitou boli tzv. mliečne kúry, ktoré dostávali astenickí anemickí pacienti. Teda vychudnutí a chudokrvní. Významnou zložkou boli ihličnaté kúpele. Na jar sa zbierali mladé jedľové výhonky, ktoré sa varili na hustú hmotu. Tú pridávali do vody pri vaňových kúpeľoch. Predpisovali ich pacientom s anémiou.
Kúpele v ich rozkvete zastavil nápad Dr. Fehéra, pôvodne očného lekára, ktorý v roku 1910 dal vyvesiť po Uhorsku plagáty, že v Štóse liečia tuberkulózu. Bohatí klienti sa TBC zľakli a do Kúpeľov Štós radšej neprišli. Takmer klinec do rakvy znamenala prvá svetová vojna. Wlaszlovits ako majiteľ nožiarskej dielne, ktorá dodávala armáde sečné a bodné zbrane, mal veľa starostí s podnikaním a tak v roku 1917 rád prijal ponuku na kúpu od Dr. Alberta Nagya. Ten bol veľmi schopný organizátor a lekár poslancov uhorského parlamentu aj spolku novinárov. Za jeho pôsobenia nastala druhá fáza rozkvetu. Oddelil rekreantov od pacientov, pustil sa do prestavby objektov. V roku 1925 sa do hlavných budov zavádza ústredné kúrenie, stavia sa elektráreň, rozširuje sa elektroliečba a začína liečba horským slnkom. Ústav má dokonca svoje vlastné auto, zriaďuje sa pošta. To všetko umožnilo rozšíriť prevádzku na celoročnú. Kúpele si pre samozásobovanie začali chovať prasce. Za hlavnú je stanovená indikácia: choroby dýchacích orgánov, slabosť nervového systému a chudokrvnosť. TBC a čierny kašeľ sú vylúčené. V roku 1926 dostávaj rtg prístroj nielen na diagnostiku, ale aj terapiu.
Kúpele ešte niekoľkokrát zmenili majiteľov. Jeden z rozhodujúcich bola Revízna bratská pokladnica v Bratislave, ktorá ich kúpila od dr. Nagya v roku 1927. Nebudeme vás zaťažovať číselnými údajmi o pacientoch. Radšej sme vybrali časť z revíznej správy riaditeľa Františka Svátka z roku 1934, ktorý "na klosete" vytratil striebornú tašku na cigarety, nuž navrhol dať do nich siete. Vedeniu kúpeľov vytkol aj nedostatočnú reklamu, lebo ho na autobusovej stanici v Košiciach nevedeli informovať o Štóse. Všimol si aj to, že slabšie situovaní hostia si zbehli na pohárik vína dole do Štósu. Tam u Richtera a Konečného bolo lacnejšie, liter za 10 korún, a aj chutnejšie. V kúpeľoch horšie za 15 korún za liter Pacienti sa vraj potom ponáhľajú a ľahšie sa opijú!
Chýr o Kúpeľoch Štós sa rozletel doďaleka. Propaguje ich rozhlas, v ich bazéne si zaplávali na turnaji maďarskí olympionici. V roku 1936 tam zavítal prezident ČSR Eduard Beneš v sprievode ministra dopravy Rudolfa Bechyně, keď predtým zahájili dopravu na železničnej trati Červená Skala Margecany. Chodili sem umelci ako Jaroslav Ježek, Max Frič, Margita Cseszányiová, Emo Bohúň, Ivan Olbracht, Václav Vydra starší i mladší, ale aj Vlado Clementis. Laco Novomeský práve pod štóskymi stromami napísal báseň "Pod jedľou". Ale o kultúrnom živote v Kúpeľoch Štós prinesieme bližšie niečo nabudúce, lebo bol mimoriadne zaujímavý a rôznorodý.
A opäť vojna! Pre kúpele to znovu znamenalo pád z výšky. Ale po ťažkých rokoch a častých zmenách správcov sa Kúpele Štós znovu pozviechali. Veľa rokov sa v nich liečili baníci so silikózou, ako aj tí z uránových baní v Příbrami. Bazén praskol, pribudla sauna, inhalatórium, prenádherný kúpeľný park s raritnými drevinami.
V súčasnosti sú Kúpele Štós akciovou spoločnosťou. Pokoj, čistý vzduch, nádherná príroda, dostatok slnečných dní a ticho sú ich hlavnou devízou, ktorá mimoriadne prospieva liečbe dýchacích ciest a stavom po problémoch v ženskom klimaktériu. Postupne sa rekonštruujú budovy a hľadajú ďalšie spôsoby liečby i zábavy, ako pritiahnuť pacientov. Jedným z magnetov je aj speleoliečba zatiaľ pre deti v neďalekej Jasovskej jaskyni.
Autor: Katarína Čižmáriková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
