zanikla (476) nám zanechala nádherné mostné skvosty, ktoré sú pýchou kultúry ešte aj v súčasnosti. Výstava mostov po jej páde sa spomalila na niekoľko storočí. Mosty sa nielen prestali budovať, ale sa aj búrali už postavené starovekým Rímom. Zlom nastal až v 12. storočí, keď bola premostená rieka Rhon v Avignone v roku 1173 a vybudovaný most dostal názov Ponst St. Bénezét. Stal sa významným mostom v tejto veľmi pohnutej dobe. Postupne pribúdali ďalšie mosty vo Francúzsku, Španielsku, na nemeckom a talianskom území a v celej západnej Európe. Vybudovali sa nádherné mosty v Cordobe, Tolede, Verone, Ríme a v iných mestách aj mimo Európy. Pri ich výstavbe sa používala rímska architektúra, aj postup výstavby. Mosty v tomto období začali strácať spojovaciu funkciu. Stali sa strategickými vojenskými zariadeniami a na obidvoch stranách mostov sa usadili vojenské jednotky, pre ktoré sa tam budovali rôzne vežičky a podobné zariadenia. Pri mostoch sa vytvárali pevnosti, ktoré znemožňovali prechádzať z jednej časti na druhú.
Už v 15. storočí sa v Európe začala oživovať konská doprava, budovali a opravovali sa cesty a stavali popri tom nové mosty. V strednej Európe v roku 1119 bol postavený stredoveký most v Drážďanoch pod názvom Augustov most - jeho výstavbu na niekoľko desaťročí odložili a ukončila sa až v roku 1260. Most mal 16 klenieb a 9 metrov široké piliere. Most slúžil svojmu účelu až do roku 1910, kedy bol nahradený novým betónovým mostom. V Prahe bol postavený prvý most pod názvom Jitčín, ktorý ale mal slabé piliere a v roku 1342 ho odniesla voda. Tento významný most stál len 4 metre nižšie ako dnes stojí Karlov most, postavený v roku 1337 a aj on má 16 klenieb o svetlosti 16,6 - 23,4 m.
V druhej polovici 15. storočia si cestu začala raziť renesancia, ktorá sa objavila aj v staviteľských prvkoch pri výstavbe mostov. Bol to pokrok a čiastočne odklon od pôvodného staviteľského umenia starovekého Ríma. Propagátorom tohto smeru bol pápež Sixtus V. a uplatnili ho pri výstavbe mostov vo Florencii, Benátkach, Toulouse a inde. Z uvedenej doby v duchu tvoriacej sa renesancie bol vybudovaný most Rialto cez Veľký kanál v Benátkach. Už v roku 1587 mesto vypísalo na jeho výstavbu konkurz a zúčastnil sa ho vtedajší slávny architekt Palladio s troma návrhmi, ale nakoniec bol prijatý návrh architekta da Ponte. Most má šírku 22 m, v prostriedku je pás 7 m široký pre vozovku a po okrajoch 3,5 m široké chodníky pre peších.
Výstavba renesančných mostov s kamennou klenbou pretrvávala niekoľko storočí. Prvý železný most bol postavený v roku 1776 - 1779 cez rieku Severn pri Brosely. Výstavba týchto mostov sa začala uplatňovať vo väčšom rozsahu aj na našom území v druhej polovici 19. storočia pri výstavbe železničnej dopravy. Poznamenávam, že na Slovensku sa prvé umelé dráhy (cesty) začali budovať až koncom 18. storočia okolo Dunaja a Váhu zásluhou Mikovíniho. Cesty na východnom Slovensku boli až do začiatku 20. storočia len prírodné a s výstavbou umelej cesty sa začalo až po vzniku ČSR. Len niektoré z nich boli dôstojne udržiavané a v Šarišskej stolici najväčšie uplatnenie nadobúdala cesta vedúca od Prešova na Bardejov a potom do Poľska.
Významné miesto medzi železnými mostami s betónovými piliermi má aj starý bratislavský most cez Dunaj, ktorý bol postavený pre cestnú a železničnú dopravu (koľajovú). Rozkvet železných mostov pre železnice nastal v Nemecku, potom v Amerike a tu už nezaostávalo tak významne ani Uhorsko. Železné mosty mali niektoré nevýhody: boli veľmi ťažké, nákladné a preto si nenašli dlhodobejšie uplatnenie v mostnom staviteľstve. Známe sú aj niektoré železné mosty na východnom Slovensku cez Hornád, Torysu, ale najmä viadukt s kombinovanou technológiou s oblúkmi pri Hanušovciach postavený pri výstavbe tejto trate začiatkom 40. rokov 20. storočia.
Veľkým konkurentom železných a kamenných mostov bol umelý kameň-betón. Ten sa najskôr používal len na klenby a rôzne oblúky mostných pilierov. Ako prví začali využívať betón v Paríži v roku 1869. Čoskoro sa betón stal samostatnou stavebnou hmotou a metódou pri výstavbe mostov. Ten poznáme utláčaný, alebo armovaný so železnými výstužami. Tak sa začali tvoriť rôzne projekty na výstavbu nových mostov a často s kombináciami s predchádzajúcimi stavebnými prvkami. Podobné mosty sa budujú aj na našom území v 20. storočí a najmä dnes pri výstavbe diaľničných mostov napr. pred Braniskom alebo v blízkosti Fričoviec a Širokého.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.