naďalej a bude to ešte horšie, ako bolo za komunizmu - riekol Ján Sokol na omši v Galante.
Čo s tým? Špeciálne tento trnavský prelát by komunizmus do úst brať teda nemal. Jeho smutná minulosť, zadokumentovaná v istých zoznamoch, mu doživotne berie nárok na glosovanie stavu spoločnosti. Že môže byť arcibiskupom, je vnútorná vec cirkvi. Ale to, že sa práve on neustále - tak raz do roka - pripomína politickými a mravoučnými epištolami, je vec verejná. Bol to napríklad Sokol, kto v septembri pred rokom vstúpil do kampane akýmsi diecéznym obežníkom, ktorý sa čítal po omšiach (pastierky list všetkých biskupov, oveľa umiernenejší, prišiel až po tom).
S obsahom povedaného - ako temer vždy u Sokola - je nedôstojné sa zaoberať. Sprisahanie - blbosť. Bude horšie ako za komunizmu - ešte väčšia blbosť. Také čosi môže vysloviť naozaj iba ten, komu komunizmus uškodil menej ako dnes sloboda. Dá sa šípiť, že Sokolovi neprekážali boľševici skoro vôbec - má na to papiere. Vážnejšie je, že s jeho názorom sa vzápätí fakticky stotožnila biskupská konferencia. Hoci zdôraznila, že Sokol prezentoval osobný názor.
Neexistuje ale žiadne sprisahanie. To, čo existuje a je cítiť, je militantný ateizmus, ktorý cez témy interrupcií, vatikánskej zmluvy a pápežskej návštevy ovládol verejný diškurz. To je pravda - najmä na internetových fórach sa manifestuje toľká obmedzenosť a neznášanlivosť, že hrôza. Doslova a do písmena - nedá sa to čítať. Preteká to čiastočne aj cez médiá, hoci tam je forma kultivovanejšia. Toto je fakt, toto existuje.
Nie však ako sprisahanie, ale ako výsledok brutálnej ateizácie, ktorou boľševik štyridsať rokov devastoval spoločenské vedomie. Keby značná časť cirkevnej hierarchie nebola tiež vysoko netolerantná, dalo by sa aj spolucítiť. Aj vo vecnej rovine. Napríklad: Je skľučujúce odvšadiaľ počúvať, že vatikánska zmluva (či školská alebo o výhrade svedomia) "zavádza štátnu ideológiu", "klerikalizuje štát" a pod. To sú totálne nezmysly - všetci, ktorí toto hlásajú, na čele s Ficom, nemajú poňatia o základoch spoločenského zriadenia, čo tu trinásť rokov funguje. Obsah týchto zmlúv je iste vec polemická. Povinne voliteľné náboženstvo zaslúži zdravú oponentúru, zamestanecká výhrada svedomia v nedeľu (už nehrozí) je dokonca čistým nezmyslom. Rozdiel medzi teokratickým a sekulárnym štátom je však práve v slobode diskusie a rozhodovania o týchto kauzách, a v možnosti prijať také riešenie, aké vzíde z vôle reprezentatívnej väčšiny. Cirkev, ako inštitúcia historická (ak už jej iné atribúty nepriznáme), má aspoň také právo presadzovať svoj záujem v rámci politického procesu, ako ľubovoľní lobisti. Presne to aj robí, demokraticky a dokonca podľa pravidiel. Na rozdiel od iných nátlakových skupín cirkevní lobisti napríklad nekorumpujú. Aspoň nepočuť a nevidieť.
Faktom je, že debata o pápežskej vizite sa zvrhla na finančnú stránku. Ak sú peniaze dominantnou vetvou diskusie, je to iste nevkusné. Ale plne legitímne, podobne ako širší diškurz o odluke cirkvi od štátu. Daňoví poplatníci majú plné právo pripomienkovať každú korunu, pokiaľ ide z verejných zdrojov. Financovanie cirkví je vec navýsosť celospoločenská. Ale presne v rovnakej miere, ako napr. financovanie mimovládiek, iných združení a čohokoľvek. A nedá sa vytrhnúť z prerozdeľovacieho kontextu - ateistom sa môže nepáčiť, že na cirkvi ide ročne 700 miliónov Sk. Nemali by však zabúdať, že napr. v rozpočte Úradu vlády je aj príspevok pre feministický časopis Aspekt a nový magazín gayov a lesbičiek. Aj nábožensky cítiaci ľudia teda platia na neveriacich, a dokonca na veci, s ktorými nesúhlasia. Napríklad zo svojho poistného aj potraty, všakáno...
Atmosféra, ktorá graduje pred návštevou Jána Pavla II., je naozaj nezdravá a biskupom sa právom nepozdáva. Nech sme akéhokoľvek presvedčenia a vyznania, ide o jednu z najvýznamnejších postáv súčasnosti. Reaktívna vlna netolerancie a nenávisti, ktorá sa zdvihla, je svedectvom nielen o driemajúcom boľševikovi, ale aj o nesmiernej tuposti a totálnom neliberalizme slovenských tzv. liberálov. A temer potvrdením slávneho výroku Vladimíra Palka na sneme KDH, že "liberáli sú bratranci komunistov". TEMER povrdením preto, lebo nenávisť, vulgárnosť a primitivizmus nemajú so skutočným liberalizmom nič spoločné. Rovnako ako so skutočným liberalizmom nemajú nič spoločné ani relativizované hodnoty, čo si zase myslia naši cirkevníci.
Pokiaľ sa ale oni ako prví nezbavia Sokola, ťažko sa budú zbavovať nálepky farizejov. Kto iný by už mal vedieť, akú silu majú podobenstvá o víne a vode, smietkach a brvnách a podobne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
