ministerstva financií Peter Papanek však včera pre agentúru SITA povedal, že minister Mikloš navrhol, aby školy, ktoré majú najväčšie problémy, dostali peniaze prioritne.
Základným a materským školám podľa Ľubomíra Pajtinku zo školského odboru Bratislavského kraja sľúbené peniaze do konca roka nevystačia. Každoročné oddlžovanie prirovnáva k plátaniu dier na nohaviciach: "Jednu rýchlo zaplátam a za chvíľu mám druhú, tretiu, štvrtú a stále len plátam namiesto toho, aby som si kúpil nové nohavice."
Ministerstvo školstva bude od nového roka dávať peniaze na školy v regiónoch podľa počtu žiakov, a tak sa zrejme zníži aj počet základných škôl. "Nie je možné, aby Slovensko malo okolo 2500 základných škôl," povedal minister školstva Fronc.
Napriek tejto zmene nebude peňazí dosť. Na školstvo ide 2,5 percenta z hrubého domáceho produktu, kým európske krajiny dávajú dvojnásobok.
Pajtinka sa obáva, že pri vstupe do Európskej únie budú mať naše školy problém spolupracovať so školami v zahraničí.
"Ťažko bude naša škola partnerom inej škole, ak nebude mať internet, ak nebude schopná vyslať žiakov či učiteľov na seminár alebo tvorivú dielňu. Pri väčšine zahraničných projektov sa navyše vyžaduje finančná spoluúčasť - a naše školy nemajú v talóne žiadne peniaze na takéto projekty."
Riešenie vidí v zmene hospodárskeho postavenia škôl z rozpočtových organizácií na neziskové.
Štátny tajomník František Tóth vidí problém v značnej nevyrovnanosti regionálnych škôl a nerovnosti šancí žiakov.
"Nemáme jasne definovaný ústavný nárok na rozsah a obsah povinného vzdelávania, ani na štandardné vzdelávacie služby. Kým na niektorých školách nie sú zabezpečené základné potreby pre žiakov - mám na mysli suché záchody - na iných školách naopak, žiaci dostávajú vysoký nadštandard: majú k dispozícii plaváreň a učitelia dokonca saunu."
Soňa REBROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
