stáť peňazí. Arcibiskup Sokol hovorí o sprisahaní proti katolíckej cirkvi, kardinál Ján Chryzostom Korec označil debatu za poľutovaniahodnú a nekultúrnu.
Sociológovia však tvrdia, že spor okolo pápežskej návštevy signalizuje blížiaci sa konflikt medzi konzervatívnou a liberálnou časťou modernizujúcej sa spoločnosti.
Verejnosť debatuje nielen o peniazoch. Z médií sa dozvedela, že kukláči možno budú prehľadávať byty v bratislavskej Petržalke, že v Banskej Bystrici nebude dosť mobilných toaliet, alebo že v Rožňave zostane pozemok po zhromaždení úplne zdevastovaný.
Veľká časť spoločnosti je podľa sociológov už aj tak podráždená z vlečúcich sa diskusií, ktoré sa nejakým spôsobom týkali katolíckej cirkvi.
"Zlievajú sa v tom politické udalosti ako interrupčný zákon, vatikánske zmluvy - výhrady svedomia, školstvo. Hneď potom prišli financie okolo návštevy pápeža," hovorí sociológ Pavol Haulík.
Pápežova návšteva tak časovo "spadla" do istého súboja o charakter štátu. Citlivosť témy dokazuje aj to, že máloktorý odborník chce o nej diskutovať v médiách.
"Atmosféra sa nedá označiť za nepriateľskú," tvrdí sociológ, ktorý nechcel byť menovaný. "Odpor voči návšteve prejavuje malá skupina ľudí, aj to len verbálne," hovorí.
Náklady na návštevu, ktoré zaplatí štát, prekážajú najmä ľuďom zo strednej a vyššej vrstvy, nie sociálne najslabším, nedajú sa preto spájať s vplyvom ekonomických reforiem.
Katolícka cirkev neponúkla médiám alternatívnu tému. Okrem toho, že návšteva je cťou, nepovedala, aké bude duchovné posolstvo návštevy, aký je význam stretnutia s hlavou katolíckej cirkvi. Duchovná príprava sa zintenzívnila až koncom júla, čakalo sa až na definitívne potvrdenie návštevy z Vatikánu. V tom čase už dominovala téma peňazí. Dvaja mučeníci, ktorých bude pápež blahorečiť, sú aj širšej katolíckej verejnosti pomerne neznámi.
"Cirkevní predstavitelia nezvládli PR (public relations - vzťahy s verejnosťou - pozn.red.) tejto udalosti," povedal vysokopostavený kňaz, ktorý tiež nechce byť menovaný.
Debata o návšteve pápeža zapadá podľa sociológov do prebiehajúcej debaty na tému, aké vlastne Slovensko bude.
"Na jednej strane je tu predstava kresťanského Slovenska, opierajúca sa o sčítanie ľudu. Na druhej strane je tu realita, ktorá zďaleka nie je taká konzervatívna. Predovšetkým v mestách sú liberálne postoje oveľa silnejšie, než vypovedá sčítanie," hovorí sociológ Pavel Haulík. "Nutne to vyvoláva trenice a obavy."
Pri sčítaní ľudu v roku 2001 sa 84 percent obyvateľov prihlásilo ku kresťanstvu. Ku grécko- či rímskokatolíckemu vierovyznaniu až 73 percent. Vysoké čísla po zverejnení prekvapili aj cirkevných predstaviteľov. Sociologický prieskum z roku 1999 však ukázal, že len asi 12 percent obyvateľov je za posilnenie vplyvu cirkvi na spoločnosť. 50,7 percenta pokladá jej vplyv za primeraný a 25 percent za príliš silný.
"Prihlásenie sa (k cirkvi pri sčítaní) je úplne nezáväzné. Preto je medzi prihlásenými veľmi veľa tých, ktorí v boha vôbec neveria. To je ten paradox - slovenský konformizmus," povedal po zverejnení výsledkov sčítania sociológ Ján Bunčák. Aj cirkevní predstavitelia si uvedomujú, že čísla zo sčítania nevypovedajú o religiozite.
"U nás sa ľudia rozvádzajú rovnako ako kdekoľvek inde. Takže o aký katolicizmus ide? Nemám rád, keď sa chválime vo svete, že sme katolíci a kresťania, pretože to nie je pravda," povedal v rozhovore pre ČTK biskup Rudolf Baláž.
V pláne na roky 2000 - 2005 si Konferencia biskupov Slovenska ako hlavný cieľ dala sústrediť sa na pastoráciu a evanjelizáciu - svojím spôsobom na "misie" na štatisticky katolíckom Slovensku.
Základná zmluva Slovenska s Vatikánom v parlamente prešla takmer jednohlasne. Rovnako KDH zatiaľ získalo partnerov na svoju stranu v konflikte s ANO okolo interrupčného zákona. Na druhej strane, parlament odmietol odhlasovať dodatok o etickej zvrchovanosti Slovenska k prístupovej zmluve s Európskou úniou presadzovaný práve KDH, a vo vláde sa ANO podarilo presadiť, že o školskej zmluve s Vatikánom bude debatovať parlament.
Doterajší spor v spoločnosti medzi mečiarizmom ako autoritárskym systémom vládnutia a demokratickou opozíciou nahradia dva nové hlavné konflikty - konflikt medzi konzervatívcami a liberálmi, najmä v otázkach kultúrnych a etických, a konflikt medzi pravicou a ľavicou o sociálne veci a zásahy štátu do ekonomiky.
"Od poslednej návštevy pápeža v roku 1995 je tu výrazný posun k liberalizácii spoločnosti v štýle západných spoločností. Je len otázkou času, kedy tento posun dostane aj výraznejšiu podobu politického stvárnenia. Už teraz je tu skrytý konflikt," hovorí Pavol Haulík.
"Slovensko sa bude hodnotovo a politicky čoraz viac podobať západným krajinám ako svojej minulosti. Otázka je, ako rýchlo to pôjde a aké dramatické budú konflikty. Bude to jedna z dominantných tém na politickej scéne."
Barbora TANCEROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
