otcov a detí) nie je síce u nás akosi príliš populárna, ale sú krajiny, v ktorých púšťanie šarkanov možno považovať už za skutočné športové odvetvie. Jednou z takýchto krajín je Spojené kráľovstvo, čo možno súvisí aj s tým, že v tejto krajine sa na nedostatok základnej "hnacej sily" šarkanov, teda vetra, ozaj nemôžu sťažovať. Športovému púšťaniu šarkanov sa, pochopiteľne, venujú najmä dospelí Briti. Britskí nadšenci púšťania šarkanov si dokonca založili združenie (the Kite Society of Great Britain, čo môžeme trochu komplikovane pretože jednoduchšie to v slovenčine nejde preložiť ako Britská spoločnosť pre púšťanie šarkanov), ktoré má už vyše 3 500 členov (združených do množstva klubov) a ktoré čoskoro oslávi už 25. výročie svojho založenia. Toto združenie usporadúva každý rok medzinárodný "šarkaní" festival, ktorý sa koná na pláži pri mestečku Weymouth v južnom Anglicku. Na tomto podujatí sa tradične zúčastňujú špičkoví "púšťači" šarkanov z celého sveta. Na tohtoročnom festivale mohli diváci vidieť aj 18-metrového nafukovateľného šarkana v tvare veľryby a šarkana v tvare morskej panny, ktorý bol dlhý 26 metrov. Okrem predstavenia šarkanov ako takpovediac svojráznych umeleckých diel prebieha však na spomenutom festivale aj súťaž v púšťaní šarkanov. Tohto roku sa vo Weymouthe na takejto súťaži zúčastnili jednotlivci a tímy zo Spojeného kráľovstva, USA, Francúzska, Talianska, Nemecka a Holandska. A v akých disciplínach sa vlastne súťaží? Tu existuje istá paralela s krasokorčuľovaním. Ide o tri hlavné disciplíny. Pri prvej musí súťažiaci so svojím šarkanom predviesť tri povinné figúry, ktoré stanovila porota. Druhou disciplínou je predvádzanie voľných figúr, trvajúce 3 minúty až 5 minút. No a poslednou disciplínou je predvádzanie rôznych figúr na zvolenú hudbu. Podobne ako pri krasokorčuľovaní sa aj tu hodnotí presnosť vykonávanie jednotlivých figúr a umelecký dojem. V týchto disciplínach sa organizuje aj svetový pohár, v ktorom boli doteraz úspešné najmä americké a britské tímy. Zatiaľ čo bežné šarkany sú skôr umeleckým výtvorom, pri konštruovaní športových šarkanov sa už uplatňujú takmer vedecké prvky. Pri návrhu šarkanov sa využívajú poznatky z jachtárstva a dokonca aj z kozmických programov NASA, pričom rámy šarkanov sú zhotovené z ultraľahkých uhlíkových kompozitov, potiahnutých nylonovými fóliami. Konštrukciu šarkanov zrevolucionalizovali pred 30 rokmi dvaja Briti, ktorí zostrojili šarkan, kontrolovaný dvomi šnúrami (klasický šarkan sa ovláda len jednou šnúrou). O činnosti britského združenia "šarkaniarov" prináša podrobné informácie internetová stránka www.thekitesociety.org.uk.
Od klasického púšťania šarkanov sa už odčlenili ďalšie športové disciplíny. Jednou z nich sú preteky malých vozíkov (podobných pozemným jachtám), ťahaných šarkanom. Takéto ľahké a dobre ovládateľné vozíky dosahujú rýchlosť až 48 km/h. V tejto súvislosti možno spomenúť, že ťahanie saní veľkými šarkanmi využívali už začiatkom 20. storočia polárne výpravy. Stále populárnejším sa stáva aj surfovanie a snowboarding za pomoci šarkanov. Najnovšou módou je čosi ako šarkanie skákanie, pri ktorom šarkanom nadnášaný človek robí po zemi veľké skoky. Rekordný skok s využitím šarkana má dĺžku vyše 30 metrov. Na záver treba spomenúť, že púšťanie šarkanov nie je výmysel našej doby. Je napríklad známe, že Číňania konštruovali už pred 7 000 rokmi veľké šarkany, schopné unášať človeka. No a dekoratívne či umelecké šarkany možno vidieť pri rôznych oslavách v takých od seba vzdialených krajinách, akými sú Venezuela a Malajzia.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
