dovolenkári v prakticky všetkých európskych krajinách skutočne nemôžu sťažovať. Suché a horúce počasie prinieslo síce so sebou aj problémy v podobe lesných požiarov, nižšej úrody niektorých plodín i zdravotných ťažkostí najmä starších ľudí, ale tak už to vo svete chodí jedni chcú teplo a slniečko, druhí radšej chlad a dážď. Mimoriadne stabilné a slnečné počasie nad Európou zdokumentovali na svojich záberoch aj meteorologické družice. Unikátny je najmä záber, ktorý družica MSG-1 urobila 10. augusta na pravé poludnie tzv. svetového času (ten je voči nášmu letnému času posunutý o dve hodiny dozadu). Na tejto snímke je prakticky celá kontinentálna Európa bez jediného mráčika. Mraky sčasti zahaľujú len "nekontinentálne" britské ostrovy, na európskom kontinente je pod mrakom len malá časť Fínska.
Povedzme si niečo o družici MSG-1, ktorá 10. augusta "videla" pod sebou bezoblačnú Európu. Skratka MSG znamená Meteosat second generation, čiže Meteosat druhej generácie. MSG-1 je teda prvou družicou zo série meteorologických družíc Meteosat druhej generácie. Táto družica bola raketou Ariane vypustená 28. augusta minulého roka, a to z kozmodrómu Európskej kozmickej agentúry (ESA) vo Francúzskej Guayane. Vypustenie družice MSG-1 (i ďalších plánovaných družíc tohto typu) je výsledkom kooperácie medzi ESA a EUMETSAT, čo je European Organisation for the Exploitation of Meteorological Satellites, čiže Európska organizácia na využívanie meteorologických družíc. Družica MSG je vlastne podstatne zdokonalenou verziou pôvodných meteorologických družíc Meteosat. EUMETSAT definoval požiadavky na vývoj novej meteorologickej družice, pričom sa vzali do úvahy požiadavky národných meteorologických ústavov 18 členských krajín tejto organizácie. ESA dohliadala na vývoj družice, ktorej hlavným dodávateľom je francúzska firma Alcatel Space Industries. Hlavným prístrojom na palube družice MSG-1 je rádiometer SEVIRI, ktorého výrobcom je firma Astrium SAS. Tento rádiometer umožňuje získavať snímky Zeme vo dne i v noci, pričom na snímkach možno rozlíšiť zem, vodu, oblaky, sneh i ďalšie prvky, potrebné na vyhodnotenie informácií o počasí. Rádiometer je tvorený teleskopom, ktorý sústreďuje Zemou vyžarované žiarenie na detektory, ktoré sú selektívne citlivé v rôznych oblastiach elektromagnetického spektra. Rádiometer SEVIRI urobí jednu snímku každých 15 minút, čo umožňuje sledovať dynamický vývoj počasia. Celý prístroj má hmotnosť 270 kg a jeho elektrický príkon je 123 W. Druhým prístrojom na palube družice MSG-1 je prístroj GERB. Ide o trojzrkadlový teleskop, , ktorý meria celkové množstvo Zemou vyžarovaného žiarenia. Toto meranie umožňuje stanoviť tzv. radiačný rozpočet Zeme, čo je rozdiel medzi energiou žiarenia, dopadajúceho na Zem zo Slnka, a energiou, vyžarovanou Zemou do vesmíru. Tieto údaje majú veľký význam pre porozumenie globálnym trendom počasia na našej planéte. Komunikačný systém MCP umožňuje veľmi rýchly digitálny prenos (až 3 Mbity za sekundu) údajov z družice na pozemnú riadiacu stanicu (i z nej na družicu). Na palube družice MSG-1 je aj transpondér (kombinovaný vysielač a prijímač) záchrannej a pátracej služby, pracujúci na frekvencii 406 MHz. Tento transpondér je schopný zachytávať signály núdzových vysielačov a odovzdávať ich do medzinárodnej záchrannej siete, zorganizovanej Kanadou, Francúzskom, USA a Ruskom. Družica MSG-1 (na kresbe) má tvar valca dĺžky 2,4 metra a priemeru 3,2 metra. Celková hmotnosť družice je 2 000 kg, celkový elektrický príkon je 600 W. V porovnaní s doterajšími družicami Meteosat má nová družica niekoľko predností. Vodorovná rozlišovacia schopnosť vo viditeľnom spektre je na snímkach, dodaných družicou MSG-1, len jeden kilometer, zatiaľ čo družice Meteosat poskytovali snímky s rozlíšením 2,5 km. Rýchlosť prenosu údajov medzi družicou a pozemným strediskom je temer dvadsať ráz vyššia ako u družíc Meteosat. Družica MSG-1 by mala na obežnej dráhe pracovať až sedem rokov, čo je o dva roky viac ako je životnosť družíc Meteosat. Vývoj a skonštruovanie družice MSG-1 neboli, samozrejme, lacnou záležitosťou, pretože stáli 475 miliónov eur. Z uvedenej sumy hradila ESA dve tretiny, EUMETSAT zvyšnú tretinu. Možno ešte spomenúť, že meteorologická družica MSG-1 je "zaparkovaná" na geostacionárnej obežnej dráhe vo výške približne 35 800 kilometrov nad zemským povrchom. V tejto výške je doba obehu družice okolo Zeme rovných 24 hodín, takže sa zdá, ako keby družica "visela" nad jedným bodom zemského povrchu. Družica MSG-1 je zaparkovaná nad rovníkom, v polohe 10,5° západnej šírky, odkiaľ má výborný "výhľad" na celú Európu i časť Afriky. Predpokladá sa, že okrem družice MSG-1 budú na obežnú dráhu vyslané ešte aspoň dve ďalšie meteorologické družice druhej generácie, označené MSG-2 a MSG-3. Celý systém meteorologických družíc MSG novej generácie by mal meteorológom poskytovať dôležité a podrobné údaje o počasí na naš
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
