úvodnom dvojslove sú na najsprávnejšom mieste, lebo vtipnejšie sa ani nedalo: Účastníci sa zhodli, že "Slovensko vstupuje do EÚ v najhoršej ekonomickej a sociálnej situácii." Nemáme ale inú alternatívu. Že na to prišli, profesores.
Tak. Účastníci "vedeckej konferencie" by mali byť stíhaní za šírenie poplašnej správy. Alebo Csáky, ktorý na tlačovke referoval - ide totiž o hlúposť, ktorá bučí, bľačí i bečí. Čoho za ešte dožijeme za sto tridsať miliónov, ktoré bude tento "informačný" špás stáť? Myšlienka infokampane ako takej, vedenej cez najsilnejšie médiá, je nezmysel. A na kvadrát vtedy, keď sa nezmyselný obal ešte naplní aj nezmyselným obsahom.
Z agentúry nie je jasné, vo vzťahu k čomu má byť naša ekonomická a sociálna situácia najhoršia. Prvá možnosť je, že ide o porovnanie s ostatnými vstupujúcimi krajinami. Druhá, že "vedci" cestovali v čase, teda pomeriavali súčasnosť s minulosťou. To je ale jedno, neobstojí prvé ani druhé.
Okrem Malty a Cypru, čo je úplne iná opera, v kruhu ostatných kandidátov zaostáva SR v životnej úrovni jednoznačne iba za Slovinskom a Českom. Veľmi nejasné je porovnanie s Maďarskom - nezamestnanost majú oveľa nižšiu, v HDP na hlavu sme tesne za nimi, azda aj v reálnych mzdách. Ich nezmyselné dvíhanie v uplynulých dvoch rokoch je však práve príčinou ťažkej makroekonomickej nerovnováhy, ktorá v Maďarsku štartuje a je nočnou morou vlády i všetkých tamojších národohospodárov. Maďari majú pred nami značný náskok aj v investíciách, nie však v trende - už dva roky je SR investičným ťahúňom regiónu (na hlavu, samozrejme). Podstatné je, že Maďari sa rútia do krízy, slovenské čísla - HDP, nezamestnanosť, investície, platobná bilancia - ukazujú presný opak. S Poľskom to vyzerá pre nás na lepšiu remízu, pobaltské krajiny, vrátane reformného šampióna Estónska, sú zreteľne chudobnejšie, hoci špeciálne Estónsko sa vyvíja závratným tempom (rovná daň!). Aby sme sa toto dozvedeli, stačí si pozrieť štatistické ukazovatele, ktoré sa povaľujú voľne po agentúrach.
Polemiku ani nezaslúži možnosť, že štúdia porovnávala v čase. Reálne mzdy vzrástli od roku 1989 asi o 15 percent (nominálne o 340, kým priemerné životné náklady o 300 percent), pričom najhlbší transformačný prepad bol v rokoch 1991 a potom ešte možno 98. Na tomto kúsku zeme nebolo nikdy ekonomicky zdravšie, než je dnes. O parametroch, z ktorých sa skladá tzv. index kvality života, nevraviac. O čom to rozpráva Csáky, čo za bludy vymýšľajú za verejné peniaze akademici zo SAV?
Záhada nad záhady. Isteže, mnohí, ak nie väčšina, možno aj dajú tejto tzv. dopadovej štúdii za pravdu. Ale: Pocit, že sa máme stále horšie a horšie, je optická ilúzia. Patrí do základnej ľudskej výbavy, že SUBJEKTÍVNE vnímame svoje reálne položenie ako ťažšie, než OBJEKTÍVNE horší stav v minulosti, alebo situáciu u susedov, kam sa chodí nakupovať zásadne to, čo je u nich lacnejšie a nie to, čo je drahšie. Slovensko, samozrejme, nie je Rakúsko ani Švajčiarsko a ešte dlho nebude. Odborárske a ľavicové náreky typu, že "na Slovensku sú najnižšie mzdy a najvyššie ceny", sú jednoducho nezmyselné. Smutné je, že túto rétoriku preberajú aj kvázi seriózni politici, ktorí sa takto chcú zapáčiť - akože spolucítia. Vzniká tak atmosféra premrštených nárokov, ktoré nemajú opodstatnenie - na Slovensku je taká životná úroveň, na akú stačí ekonomika. Aj sociálna diferenciácia je v Česku, Poľsku i Maďarsku oveľa výraznejšia.
"Informačná" štúdia, ktorej robil propagáciu Csáky, je hustá aj od iných nezmyslov. Toto je pekná veštiareň: "Hoci naša životná úroveň dosiahne 75 percent úrovne EÚ až o 15 rokov, mimo únie by sme sa k nej priblížili v roku 2031." Na tomto názorne vidieť, aký šamanizmus tu beží. Aby boli takéto prepočty minimálne korektné, museli by sme poznať rasty HDP a asi aj ich štruktúru na desiatky rokov dopredu. Dnes si ale žiadny seriózny ekonóm netrúfne tipnúť, aký bude rast SR či EÚ ani v roku 2006. Rast európskej ekonomiky je pritom bytostne závislý od americkej. Maďari sa v odhade rastu zmýlili v jednoročnom horizonte o 2 percentá - vláda i centrálna banka. Dobrá rada - všetky prognózy a štúdie, ktoré v exaktných číslach typu 2031 narábajú s budúcnosťou, si netreba všímať.
Väčšina slovenských občanov vníma svoje položenie ako ťažké a je zbytočné s pocitmi a náladami zápasiť. Tak je to všade - nespokojní sú Švédi aj Nemci, nedávno štrajkovali českí piloti s mesačnou gážou stotisíc, štrajkovali aj úradníci EK s gážou ešte dvakrát vyššou. Len nie je jasné, prečo musí Csáky a cudzopasníci zo štátneho ústavu, ktorých živíme, nespokojnosť ešte podnecovať. Že by ich sponzorovali Saktor s Ficom?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
