PRÍRODNÉ RARITY VÝCHODU
Jahňací štít (2 229 m) síce nevyniká v rámci vysokotatranských končiarov výškou, má však z
turistického hľadiska hneď niekoľko veľmi zaujímavých hodnôt. V prvom rade je jedným z mála turisticky dostupných štítov, teda, vedie naň normálna značka. Okrem toho sú z jeho vrcholu mimoriadne zaujímavé pohľady na hlavný hrebeň Belianskych Tatier na severe a na skupiny Lomnického a Ľadového štítu na juhu.
Aj poloha Jahňacieho štítu má istú jedinečnosť. Je totiž najvýchodnejším štítom hlavného vysokotatranského hrebeňa. Vypína sa nad záverom Doliny Bielych plies a Červenou dolinou, zo severu ho ohraničuje dolina Zadné Meďodoly, pričom tá tvorí hranicu medzi Vysokými a Belianskymi Tatrami. Z vrcholu Jahňacieho štítu vybieha niekoľko rázsoch. Na severovýchod z neho pokračuje hlavný hrebeň na Predné Kopské (1 780 m) a Kopské (1 750 m) sedlo, na juhozápad vedie hrebeň cez Kolový priechod (2 118 m) tzv. Karbunkulovým hrebeňom na Zmrzlú vežu (2 312 m) a na významný Kolový štít (2 418 m). Do doliny Zadné Meďodoly spadá výrazný Hrebeň Jahnencov, na juhovýchod zasa rázsocha Kozieho štítu (2 111 m), ktoré oddeľuje Dolinu Bielych plies a Červenú dolinu.
Zaujímavá je história pomenovania a objavovania Jahňacieho štítu. Nepochybne jeho masív poznali pastieri z Kežmarku, Spišskej Belej, či Rakús, ktorí pod ním pásli svoje stáda oviec, rovnako tak aj lovci kamzíkov, keďže sa v tejto oblasti pomerne hojne vyskytovali. Okrem toho v 18. storočí na severozápadnom hrebeni dolovali meď. Prvý známy a doložený výstup však uskutočnil 9. augusta 1793 v sprievode lovca kamzíkov H. Grossa anglický bádateľ Robert Townson, ktorý tu robil barometrické a výškové merania. Prvý zimný horolezecký výstup sa datuje do roku 1911. Dnes je však Jahňací štít z horolezeckého hľadiska málo atraktívny, hádam s výnimkou južnej steny z Červenej doliny a zimných výstupov severnou stenou.
Jahňací štít mal niekoľko názvov. Juraj Buchholz ho v roku 1717 pomenoval na Lastovicu podľa vrchárok či murárikov červenokrídlych. Lastovicu neskôr premenovali na Jahňací štít, pravdepodobne podľa mláďat kamzíkov, ktoré tu aj s matkami nachádzali priaznivé životné podmienky. Okrem toho možno nájsť v dobovje literatúre aj názov Gemsenspitze (Kamzičí štít).
BEDEKER
Prístup: Vrchol Jahňacieho šítu je prístupný turisticky značeným, ale pomerne náročným chodníkom. Jedným z východísk sú Tatranské Matliare (885 m) na Ceste slobody. Od hotela Metalurg vedie modrá značka Dolinou Kežmarskej Bielej vody okolo Šalviového prameňa (1:20 h), kde sa napojíme na žltú značku. Tá stále stúpa lesom, dostáva sa do Doliny Zeleného plesa a už kosodrevinou k Chate pri Zelenom plese (1 551 m, 3:20 h). Pokračujeme prudkým svahom na prah Červenej doliny s krásnymi pohľadmi na Dolinu Zeleného plesa. Potom opäť miernejšie medzi Kozím štítom po pravej ruke a Karbunkulovým hrebeňom po ľavej. V závere prudkým výstupom na hlavný hrebeň do Kolového priechodu (2 118 m) s pomocou reťazí (pozor na padajúce kamene). Nasleduje záverečný úsek, kde sa treba vyškriabať na vrcholovú pyramídu Jahňacieho štítu (2 229 m, 5:20 h). Ďalšími kombinovateľnými variantmi sú trasy z Tatranskej Kotliny (kombinácia zelenej, červenej a žltej značky, 5:30 h), alebo zo Skalnatého plesa (červená a žltá značka, 4 h).
Zaujímavosti okolia: Náučný chodník Monkova dolina - Kopské sedlo, Kopské sedlo (1 750 m), Dolina Siedmich prameňov, dolina Zadné Meďodoly, Skalnaté pleso, sedlo pod Svišťovkou (2 023 m), Belianska jaskyňa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
