napríklad pamätníky a pamätné tabule. V Košiciach ich nájdeme okolo 120, z toho pamätníkov je vyše 30.
K najrozľahlejším patria dva na Námestí osloboditeľov. Na jednom z nich, ak pozeráme od konca Hlavnej ulice napravo, sa píše: "Vzdaj úctu každý, kto ideš okolo tým, ktorí umreli, aby si ty žil". Tých padlých symbolizuje reliéf československého vojaka a partizána. To potvrdzuje aj ďalší text, ktorý vraví, že ide o "neznámeho bojovníka za slobodu ľudu 1938 1945". Takto to tam napísal a sochy vyhotovil Vojtech Löffler v roku 1948, aby v auguste tento pamätník odhalili pri príležitosti 4tého výročia Slovenského národného povstania.
Vtedy už dva roky stáli oproti na tom istom námestí aj pomníky červenoarmejcov. Skutočných vojakov Sovietskej armády pod hrobkami bolo vtedy pochovaných údajne 30, pričom štrnásti z nich majú mená a hodnosti zvečnené na náhrobných kameňoch. Námestie však predsa len nie je cintorín, a tak ich telá boli neskôr exhumované a prenesené na verejný cintorín, kde je pochovaných dokopy až vyše 3000 vojakov, ktorí padli pri oslobodení nielen Košíc, ale aj Východného Slovenska. Tam majú sovietski vojaci svoj ďalší pamätník a okrem nich aj talianski.
Na Námestí osloboditeľov pamätník upúta svojou azbukou, lebo Košice oslobodili 19. januára 1945 príslušníci 4. Ukrajinského frontu pod vedením generála Petrova.
Medzi jeho podriadenými bol aj "političeskij rukovoditeľ", kratšie "politruk" (po našom politický vedúci) Leonid Iľjič Brežnev, ktorý to však potom dotiahol na úplne najvyššieho sovietskeho predstaviteľa. Budúci predseda prezídia Najvyššieho sovietu a gen. tajomník ÚV KSSZ si naťahoval svoje údy počas pobytu v Košiciach v dome na Štefánikovej ulici oproti Jakabovmu palácu.
Pamätník začali stavať príslušníci vojenského útvaru 041 46 ešte počas vojny (14. 4. 1945). O dva a pol mesiaca ho už mali hotový a slávnostne ho odhalili.
Pre kapitalistických turistov je pamätník príťažlivý a fotogenický okrem ruštiny aj kosákom a kladivom, čoby symbolmi socializmu. Je už asi jediným miestom (okrem myslí niektorých), kde ešte ostali komunistické symboly. A je to správne, lebo nesú kus histórie, ktorá bola, aká bola.
Škoda, že z pamätníkov ubúda a to, čo z nich odnesú, sa prirýchlo recykluje. Zberné suroviny by fakt nemuseli vykupovať všetko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
