času nazvyš nemajú. A ak sa predsa len nejaký nájde, venujú ho synovi Oliverovi. Jeho favoritmi na televíznej obrazovke však vôbec nie sú jeho rodičia, tromfli ich Tom a Jerry.
"Inak o telku takmer nezavadí. Takže ani nerozvíja debatu, ako sa mu na obrazovke pozdávame. Chce byť policajtom a také prkotiny ho vôbec nezaujímajú," smeje sa Dušan, ktorého pozná celé Slovensko z obľúbenej publicistickej relácie Paľba.
A ako sa absolvent strojníckej priemyslovky dostal k novinárčine?
"Už na základnej škole som chcel byť novinárom, zatiaľ čo spolužiaci spomínali prezidentov, pilotov, generálov... Na vojne som zistil, že vlastne nič iné ako písanie ani robiť neviem a nič iné ma ani neláka. Naozaj som vtedy špekuloval, že keď nebudem novinárom, tak potom asi zlodejom. Iné tendencie som v sebe nenachádzal. Keď sa dnes obzerám okolo seba, ani neviem, či našťastie alebo bohužiaľ, vyšla tá žurnalistika."
Manželka Silvia, ktorá je pôvabnejšou polovičkou moderátorskej dvojice televíznych novín v TV Naša, na rozdiel od Dušana na novinarčinu nikdy ani len nepomyslela.
"Keby mi bol niekto povedal, že ma raz bude živiť novinársky chlebíček, asi by som mu zaťukala na čelo a vysmiala ho. Teraz som spokojná s tým, čo robím, aj keď mám samozrejme nejaké plány. Ale tie sú také tajné, že o nich ani len Dušan nič netuší..."
Keď sú obaja manželia z novinárskej brandže, nedá sa predísť tomu, aby si "robotu" nenosili aj domov. Každý z nich predsa pracuje na nejakom probléme, potrebujú svoje zistenia, či pocity vyventilovať, naviac sa postupne v priebehu večera objavia na televíznej obrazovke, a tak na rad prichádza aj debata o tom, aké to bolo, či to nemohlo byť lepšie.
"O robote sa bavíme len občas. Nechtiac spustím, podľa manželky, menej galantnú kritiku a Silvia sa potom so mnou na túto tému istý čas nebaví. Tak preto iba občas..." smeje sa potmehúdsky Dušan, o ktorom je známe, že polemiky o čomkoľvek doslova miluje a vyhľadáva.
"Nemilosrdnejší v kritike je jednoznačne Dušan. Každý, kto ho lepšie pozná, mi dá určite za pravdu, že slovné súboje on nikdy neprehráva," potvrdzuje Silvia.
Pripravovať zaujímavé reportáže, ktoré doslova tnú do živého, Dušana síce stále baví, ale...
"Zároveň rozmýšľam aj o inom. Mám isté nápady, no tie sa dajú realizovať len v Bratislave. S tým sú však spojené rôzne komplikácie, napríklad sťahovanie s rodinou. Zatiaľ to neriešime, ešte rok mi totiž chýba do ukončenia štúdia na Filozofickej fakulte v Prešove. Potom sa uvidí..."
Silvia je svojou štíhlou vysokou postavou a zaujímavou tvárou priam predurčená pre modeling. Veď sa mu i pred novinárčinou venovala.
"Nikdy som modeling nebrala úplne vážne. Nechcem nikoho uraziť, ale myslím si, že v náročnosti sa to nedá ani porovnávať."
Vo voľnom čase si Dušan priam "úchylne" pestuje jednu záľubu. Fascinuje ho hra scrabble, takže asi neexistuje známy, ktorého by k tejto zaujímavej hre nepozýval.
"Scrabble hrám momentálne najradšej. Najprv som hrával doma len s manželkou a to nie pod hrozbou rozvodu, lebo aj Silviu táto hra zaujala. Teraz som už však dolova scrabble-pozitívny. Vôbec nemám čas a napriek tomu cestujem po celej republike na turnaje, aby som sa kvalifikoval na novembrové majstrovstvá Slovenska. Ináč jesť mi chutí a spávam dobre," smeje sa Dušan, ktorý miluje stresové situácie. Všetko totiž robí na poslednú chvíľu a pritom úplne perfektne.
"Občas sa bojím, že nestihnem vlak do Bratislavy, kde chodím svoj príspevok do Paľby zostrihať a doladiť. Naozaj robím všetko na poslednú chvíľu. Dokonca aj na finálové kolo konkurzu do Markízy som naskakoval do idúceho vlaku."
Silvia prezrádza, že obaja sú spoločenské typy, avšak úzkostlivo si chrániace samotu.
"Hoci nemáme spoločné koníčky, je nám dobre doma, keď sme spolu."
Ako dvaja pracovne vyťažení novinári zvládajú starostlivosť o syna a chod domácnosti?
"Priznávam, že domáce práce máme podelené dosť nespravodlivo. A priznávam aj to, že nepochybne lepšie znášam občasné Silviine výhrady na margo tej nespravodlivosti, než samotné domáce práce," hovorí Dušan.
"Čudujem sa, že vôbec rozumel výrazu domáce práce," dodáva Silvia, ktorá má slabosť pre bytové doplnky. "Niekedy to prestrelím a čo je zaujímavé, vkus máme s Dušanom rozdielny. Na oblečenie veľa nemíňam, možno, keby som mala viac času na nakupovanie."
Dušan rád nakupuje knihy, aj keď ich zatiaľ nestíha čítať.
"Ďalej sú to veci, ktoré zútulňujú byt. A ešte rád nakupujem hračky pre Olivera, okolo ktorých mu potom porozprávam tročku vyšinuté mysteriózne príbehy."
Karolyiovci si na exotické dovolenky nepotrpia, radšej si pozrú cestovateľské magazíny a nič ich to nestojí.
Dušan ma na necestovanie ešte jeden dôvod.
"Keď sa povie dovolenka v zahraničí, hneď si predstavím nekonečné plánovanie, naháňanie, balenie, teperenie. Flegmatika ako ja z toho chytá neurózu. ja by som najradšej dve tretiny dňa čítal a písal. Už roky chystám poviedky. Jednu tretinu dňa by som využil na športovanie. Ale to si jednoducho nemôžem dovoliť - veď keby Oliver vyrástol, určite by ma zbil a strčil do domova dôchodcov, že som naňho kašlal."
Obaja rodičia si veľmi pochvaľujú blízkosť Silviiných rodičov, ktorí im s Oliverom pomáhajú.
"Ďalšie bábätko neplánujeme. To je asi jediná vec, na ktorej sa zhodujeme všetci traja. Oliver tvrdí, že mu celkom stačí rybička v akváriu. Aj mne," hovorí Dušan.
Obaja sú známe tváre z televíznej obrazovky. Zastavujú ich ľudia na ulici?
"Mám slabú pamäť na tváre, preto ťažko rozlišujem, či na mňa na ulici niekto čumí preto, že sme bývalí spolužiaci, susedia, príležitostní známi alebo či ma registrujú z obrazovky. Preto nasadzujem neutrálny, teda polodementný výraz, ktorý potom rýchlo a hádam aj nebadane prispôsobujem situácii a to podľa toho, kto sa z 'čumila' vykľuje," vysvetľuje Dušan.
Silvia má v talóne aj veselú historku, ktorá súvisí s reláciou TV Naša Lamentáreň.
"Ľudia sa na mňa obracajú so svojimi problémami. Totálnym kameňákom bolo asi to, keď istá pani potrebovala poradiť, kam sa má obrátiť s tým, že v mestskej časti chýbajú vtáci. A myslela to úplne vážne."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
