médií. Piatykrát sa tam totiž uskutočnil tradičný Coop Cup alias Pohár spolupráce, ktorý sa aj tentoraz konal pod heslom "športu a politike zdar!" Medzi poltuctom zúčastnených tímov sme samozrejme nemohli chýbať ani my. Na rozdiel od predchádzajúcich smoliarskych ročníkov sme tentoraz neboli len do počtu, ale ako hovorí na Hrabine v nedeľu nezúčastnený Béla Bugár, o tom až potom...
Hoci v hlave hlavného usporiadateľa Coop Cupu a poslanca NR SR Eduarda Kolesára výrili ešte večer pred súťažou kvôli daždivému počasiu všelijaké chmúrne myšlienky, napokon nad Hrabinou vyšlo v pondelok ráno po desaťhodinovom daždi predsa len slniečko. A tak namiesto bezmocného prizerania sa na vrtochy počasia mohli všetky družstvá presvedčiť aj o svojich športových kvalitách. Na rozmočenej zelenej pažiti boli k zhliadnutiu skôr tanečné ako futbalové kreácie, na hrabinskej antuke to pri niektorých raketových podaniach vyzeralo ako na prebiehajúcom US Open. Ďalší súťažiaci na kolkárskej dráhe (si) s veľkou radosťou váľali gule a tí najotužilejší predvádzali svoje občas aj pivné brušiská, či v dvojdielnych plavkách ich efektne vyformované obsahy počas vodného basketbalu v miestnom bazéne.
Ako prvá disciplína sa už tradične "išiel" futbal. Nášmu kvintetu loptokopáčov sa ušla rovnaká skupina ako pred rokom. Tentoraz sme však v skupine s HZDS a SDĽ nedostali ani jeden gól a naopak nejaké sme na vlastné veľké počudovanie dali. Našu nevídanú streleckú potenciu si odniesli najmä "Mečiarovci", ktorých sme po góloch E. Sepešiho, P. Bercika, J. Riška a autora týchto riadkov presvedčivo zdolali 4:0. Vďaka lepšiemu skóre nám na víťazstvo v skupine stačila v súboji s SDĽ aj remíza, čomu sme podriadili i taktiku. Našu betonársku taktiku by nám pokojne mohla závidieť aj betonárska lobby z Gabčíkova, navyše keď nás občas podržala aj konštrukcia našej bránky, vysnívaná bezgólová remíza a s ňou spojený postup do finále bol v suchu. Vo finále sme však už toľko šťastia nemali, keďže proti boli nielen chlapci z SDA, ale najmä ich brankár Pavol Mutafov, ktorý za svoj chrbát nepustil ani jednu loptu. Naopak, v tej našej sme našli tri kusy, no s futbalovým striebrom sme boli celkom spokojní. Bronz tentoraz zostal pre SDĽ-ku, za ktorú hral aj najužitočnejší hráč turnaja Július Kimak.
V kolkoch sa nám, žiaľ, nešťastne nepodarilo postúpiť ďalej. Hoci naše trio J. Gajdošová, K. Sabo a K. Jurkovičová si predtým povinne pozrelo, ako zhadzuje kolky Fred Flinstone, medailové priečky si rozdelili HZDS, SDA a SDĽ. Naopak, naše dve veľké tenisové želiezka Eva Mikulová a Jaro Vrábeľ vyučovali na tenisových kurtoch svojich súperov. V štvorhre boli spolu tretí, v mužskej dvojhre sa J. Vrábeľ prebojoval až do finále, kde bol nad jeho sily víťaz P. Perun z SDA, avšak E. Mikulová zdolala vo finále T. Janečkovú zo Smeru.
Iba vo vodnom basketbale sme skončili horšie ako pred rokom. V skupine sme podľahli HZDS 1:3, no potom sme SDĽ po boji zdolali 6:5. V súboji o bronz sme nešťastne prehrali s národniarmi 2:4, no za svoje výkony sme často zožali potlesk od vďačných divákov. Finálový súboj medzi HZDS a SDA nerozhodlo ani predĺženie. Na rad prišli tzv. pokutové hody, v ktorých mali presnejšiu ruku ľavičiari. Naopak najlepší hráč v čiapočke HZDS, hosťujúci konferenciér a spevák Sakra dua G. Tóth mal po finále veľké problémy. Z vody vyšiel po mnohých súbojoch so súpermi doškriabaný ako po súboji s pumou. "Čo ja teraz poviem doma manželke? Veď tá mi neuverí, že som hral vodný basketbal a bude ma podozrievať z praktizovania iných činností..." povedal nám zatiaľ ešte ženatý Gejza Tóth. Úsmev mal na tvári po vyhlásení výsledkov aspoň Roman Jesenský, ktorého šéf Ján Slota určite pochváli za to, že ako najužitočnejší vodnobasketbalový hráč získal pekné hodinky.
Celkovo sa z bronzu tešilo usporiadajúce HZDS, na druhé miesto sme úplne zaslúžene vystúpili my a športovo sme mohli pogratulovať jasným víťazom z SDA. Ich kapitán Michal Kopka pochopiteľne žiaril spokojnosťou. "Veľmi sa tešíme. Šport a politika je o ľuďoch, my sme mali dnes tých najlepších. Musíme však uznať aj kvality Korzára, ktorý sa veľmi zlepšil. Mne sa najviac páčili zápolenia vo futbale, niektoré akcie boli ešte krajšie ako v lige. No nič, o rok musíme prísť opäť a obhájiť prvenstvo."
Šéfusporiadateľ Eduard Kolesár aj napriek relatívnemu športovému neúspechu jeho HZDS mal napokon hlavu v smútku iba kvôli počasiu, ktoré prekazilo záverečné slávnostné vyhodnotenie. "Jubilejný Coop Cup splnil svoj účel, v príjemnom prostredí a za pekného počasia sa upevnili vzájomné vzťahy medzi komunálnymi politikmi a novinármi. Škoda toho vyhodnotenia, mali sme pripravený bohatý kultúrny program, no dážď nám vyskratoval aparatúru. A hoci chýbala táto čerešnička, som presvedčený, že torta v podobe vydareného podujatia musela chutiť každému. A keďže v peknej tradícii treba pokračovať, určite sa zídeme aj o rok a program zrejme rozšírime aj o golf."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
