blanokrídlovce, motýle či lúčne koníky

Košice - Myslíme si, že máme v našich bytoch právo na súkromie, ale istá skupina návštevníkov ho vôbec nerešpektuje. Ide o hmyz, ktorý sa nám vkráda do príbytkov veľmi nenápadne, ale na druhej strane nás vie veľmi nemilo prekvapiť či až vydesiť. Rozličné chrobáky, motýle, muchy, osy, koníky, kobylky či pavúky, sa k nám môžu chtiac alebo nechtiac nasťahovať a my sa neraz trápime otázkou - čo s tým? O tom, aké druhy hmyzu nás môžu v domoch alebo bytoch ‚prepadnúť', a ako sa ich pohodlne zbaviť, hovoríme s entomológom Ľubomírom Panigajom.

"Hmyz nerešpektuje súkromné vlastníctvo ani hranice našich obydlí. Hlavne v teplých a suchých dňoch vyhľadáva z rôznych príčin naše príbytky. Hľadá napríklad zdroj potravy - zvyčajne je lákaný na niečo sladké (ovocie, malinovky, kompóty) alebo hnijúce a zapáchajúce. V bytoch si tiež môže hľadať úkryt, alebo je prilákaný na ostré svetlo - večer a v noci k nám často zalietava hmyz s nočnou aktivitou. Najčastejšie ide o rôzne nočné motýle, ktoré ľudia nazývajú všeobecne morami. To je ale iba jedna čeľaď nočných motýľov, okrem nich sa môžeme stretnúť aj s rôznymi lišajmi či piadivkami," hovorí Doc. RNDr. Ľubomír Panigaj, CSc. z Ústavu biologických a ekologických vied v Košiciach.

Najviac druhov hmyzu vniká podľa jeho slov do bytov večer, kedy je lákaný zapáleným svetlom. Okrem motýľov sa tiež môžeme často stretnúť napríklad so zvláštnymi dvojkrídlovcami - tipuľami. Pripomínajú komáre, ale majú oveľa dlhšie končatiny a krídla. Aj keď u ľudí vzbudzujú hrôzu, sú úplne neškodné. To sa už nedá povedať o komároch, ktoré sú viac-menej stálym príslušníkom bytovej fauny. Je známe, že krv saje iba samička, samček sa živí ovocnými šťavami - laik ich však nemá šancu rozlíšiť.

"Vo väčšine prípadov hmyz, ktorý naletí do bytu, je pre človeka úplne neškodný. Priamo môžu zdravie ľudí ohrozovať iba bodavé druhy blanokrídlovcov - osy, sršne a včely. Nepríjemnými spoločníkmi sú tiež komáre, ktoré v trópoch a subtrópoch prenášajú závažné ochorenia. U nás takéto riziko našťastie zatiaľ nehrozí. Môže sa však stať, že hmyz sadajúci na odpadky prenesie buď na svojich končatinách alebo ústnych orgánoch na voľne uložené potraviny rôzne patogénne mikroorganizmy. Preto môže byť potenciálnym zdrojom ohrozenia zdravia ľudí," vysvetľuje pracovník Katedra zoológie a ekológie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ.

Nebezpečné je obyčajne iba bodnutie viacerých ôs alebo sršňov, avšak u alergikov predstavuje vážnu hrozbu aj bodnutie jediného jedinca. Pokiaľ nie je tento hmyz vydráždený, zaútočiť na človeka by nemal. Preto sa treba pri kontakte s týmito blanokrídlovcami vyvarovať napríklad prudkých pohybov.

"Najlepším spôsobom, ako sa ich zbaviť, je otvoriť okno dokorán a hmyz niečím nasmerovať von - napríklad novinami alebo utierkou. Včely do bytov zalietavajú pomerne málo, sršne sú takisto zriedkavé, stretnúť sa s nimi môžeme iba keď majú v blízkosti ľudských obydlí hniezdo. Najčastejšie môžeme prísť v letnom a jesennom období do kontaktu s osami. Tie sa prevažne orientujú čuchom, preto ich môžu vydráždiť aj rôzne nezvyklé vône a pachy napríklad aj rôznych deodorantov a sprejov. Možnosťou, ako ich návšteve predísť, je neskladovať v byte voľne odkryté aromatické potraviny, najmä ovocie, marmeládu či rôzne šťavy," radí doc. Panigaj, podľa ktorého je tiež namieste opatrnosť pri konzumácii takýchto pokrmov v záhrade alebo na balkóne. Oplatí sa skontrolovať, čo dávame do úst - zahryznúť do ovocia s osou alebo si odpiť z pohára, v ktorom pláva, môže byť veľmi nebezpečné aj pre ľudí, ktorí nie sú alergickí.

Veľmi zaujímavým hmyzom sú blanokrídlovce príbuzné osám - murárky, ktoré neraz na tichých miestach domu nakladú do súdočkovitých útvarov svoje vajíčka, Vyliahnuté larvy sa živia paralyzovanými telami najmä húseníc motýľov, ktoré samička nanosí do súdočkov. Súdočky sú vytvorené z hliny a slín dospelej murárky a môžeme ich nájsť na nepoužívaných miestach domu, napríklad za skriňou či rámom obrazu. Aj keď takýto nález môže človeka vystrašiť, niet sa čoho obávať. Dospelá murárka je neškodná, aj keď ide o dravý druh hmyzu.

medzititul:

Do našich bytov môžu vletieť aj chrústy, lúčne kobylky či modivky, úplne bežné sú mole a vijačky

V našich domácnostiach sa často stretávame s moľami a vijačkami, ktoré sú ako škodcovia stálymi sprievodcami človeka. Miestnosti otvorené do záhrady, parku alebo k lesu môže navštíviť aj celý rad ďalších motýľov.

"Motýľ s rozpätím krídel temer desať centimetrov budí veľkú pozornosť a pokiaľ ide o nočný druh, azda u väčšiny ľudí vzbudzuje aj odpor. Bohužiaľ. Všetky motýle sú pre zdravie človeka neškodné, preto ich netreba zabíjať. Najlepšie je pomôcť im dostať sa späť do prírody, kam patria," apeluje Ľubomír Panigaj.

Zaujímavosťou je podľa neho lišaj marinkový, ktorý tvarom tela i spôsobom letu a príjmu potravy pripomína kolibríky.

"Je to pekný príklad takzvanej evolučnej konvergencie, kedy sú si rôzne nepríbuzné druhy živočíchov (hmyz a vták) podobné v dôsledku rovnakého spôsobu života a ekologickým nárokom. Oba tieto druhy sajú nektár z kvetov, preto majú dlhý zobák respektíve cuciak. Oba dokážu stáť za letu, či pohybovať sa dozadu a do boku, preto mnoho ľudí podľahne ilúzii, že vidí kolibríka. Ten sa ale v našich rozhodne nevyskytuje," hovorí zoológ.

Ďalšími hojnými návštevníkmi našich bytov sú muchy. Takisto je ich viacero druhov, najčastejšie sa môžeme stretnúť s bzučivkami, mäsiarkami, alebo drobnými tzv. vínnymi (octovými) muškami. Drozofilky intenzívne nalietavajú na kvasiace sa substráty. Ich prítomnosti by sme sa mali brániť, pretože práve dvojkrídlovce patria k prenášačom rôznych ochorení.

Na jar s začiatkom leta nám cez okná môžu vletieť chrústy (či už chrústy obyčajné alebo menšie chrústiky letné), a tiež pôvabné zlatone. Tie sa v prírode bežne vyskytuje na mrkvovitých rastlinách alebo baze, pričom pekné zlatisto až dozelena sa lesknúce chrobáky pripomínajú na prvý pohľad tropické skarabeusovité druhy.

"Čo sa týka chrústov obyčajných, v minulosti ich bolo podstatne viac ako dnes. No po rokoch, kedy takmer vymizli, sa s nimi opäť stretávame častejšie. Súvisí to podľa všetkého s tým, že sa v poľnohospodárstve používa menej chemikálií a pôda sa pomaly prečisťuje. Práve v pôde sa pandrava (larva chrústa) štyri roky vyvíja, pričom je veľmi citlivá na znečistenie," vysvetľuje entomológ, ktorému sa v minulosti dostal do bytu napríklad aj vzácny hmyz - dospelý mravcolev.

Stane sa, že do bytu omylom zaletia aj lúčne koníky, neraz veľké, ‚výstavné' exempláre. Tie takisto nemôžu človeku uškodiť, aj keď pri neopatrnej manipulácii môžu slabo uhryznúť. Uhryznutie je viac-menej symbolické, ale z tráviaceho traktu pritom koníky vylučujú žltú natráveninu, ktorá nám môže zamazať prsty alebo oblečenie. Ak sa ich chceme bez problémov zbaviť, namieste je použiť fľaštičku.

"Ak ich prikryjeme fľaškou a zasunieme pod ňu papier alebo ruku, hmyz reflexne odskočí na opačnú stranu. Vtedy je možné zatvoriť fľašku vekom a vyniesť koníka von. Okrem lúčnych koníkov sa dnes môžeme stretnúť aj s modlivkou zelenou. Tá sa v ostatnom čase expanzívne rozširuje, pozorovali sme ich napríklad aj priamo v Košiciach na Hlavnej ulici. V minulosti sa ich výskyt koncentroval len do najjužnejších častí Slovenska, kde sa aj rozmnožovali. Dnes ich trvalý výskyt siaha napríklad na východnom Slovensku podstatne vyššie na sever, až nad Prešov, ba zalietavajú aj do severnejších častí, napríklad Bardejova, či Medzilaboriec," hovorí doc. Panigaj a dodáva, že modlivky zelené sú azda jediným zákonom chráneným druhom hmyzu, s ktorým sa v našich príbytkoch môžeme stretnúť.

"Modlivky sú zákonom chránené, zabíjať by sme ich preto rozhodne nemali, aj keď človek by nemal hubiť ani žiaden iný hmyz, ktorý sa mu ocitne v byte - pokiaľ nejde vyslovene o nejakého škodcu. Väčšina druhov nie je nijako nebezpečná a je lepšie ich odchytiť a odstrániť z bytu, ako naháňať mucholapkou. Mali by sme sa snažiť žiť s prírodou v súlade, navyše by sa mohlo stať, že v nevedomosti zabijeme nejaký chránený druh, ktorého by bola škoda," prízvukuje entomológ.

medzitul:

Za záclonami sa môžu skrývať pavúky-kútniky, na chodbách a pivniciach zas nájdete dlhonohé kosce

Popri lietajúcom hmyze môže do nášho bytu tiež všeličo zaliezť - najčastejšie pavúky, ktoré majú na rozdiel od chrobákov štyri páry končatín Pavúky sú viac-menej stálymi obyvateľom ľudských príbytkov. Ide najmä o kútniky, ktoré si robia pavučiny na menej prístupných miestach unikajúcich pozornosti ľudí. Tak ako samotné pavúky, ktoré sú pomerne veľké, tmavé a chlpaté, ani ich pavučiny nepôsobia veľmi gustióznym dojmom - sú zvyčajne sivé a zaprášené. Keďže je tento druh pavúka pomerne vrtký a pri ohrození používa úskočné manévre - odrazu sa spustí po pavučine a uteká kadeľahšie hoci aj po zemi či po posteli, najlepšie je sa zbaviť sa ho odchytením do fľaštičky.

"Aj pavúky sú neškodné, naopak pomáhajú nám zbavovať sa iných druhov nepríjemného hmyzu ako sú komáre a muchy. V tmavších priestoroch - na chodbách či pivniciach sa tiež môžeme stretnúť s koscami. Ide o pavúky s malým oválnym telom a extrémne dlhými nohami. Zaujímavé je, že ak ich chceme chytiť, odhodia končatinu, pričom tá sa ešte nejaký čas hýbe, aby zmiatla predátora. Ide o takzvanú. autotómiu, obranný mechanizmus, pretože obrazne povedané - stále je lepšie stratiť jednu končatinu, ako život," dozvedáme sa.

Nepríjemne pôsobia na ľudí aj križiaky, ale s tými sa stretneme skôr v okolí našich obydlí, napríklad v záhradách. Počas babieho leta sa môžu do bytov dostávať mladé jedince na dlhých vláknach, čo je ich spôsob transportu za pomoci vetra. Tie sa dajú vyhodiť jednoducho tak, že zachytíte pavučinku a vynesiete ju von. Pozor, tak ako modlivka či lúčny koník, aj väčšie druhy pavúkov môžu človeka v prípade ohrozenia uhryznúť. Závažnejšie následky na zdraví by to však nemalo mať.

S odporom sa zvyčajne pozeráme aj na bzdochy, ktoré sú podobné tvarom tela plošticiam a v prípade ohrozenia šíria okolo seba takzvaný ploštičný zápach. Aj keď bzdochy vyzerajú nechutne, tie, ktoré sa nám dostanú do bytu, nám ublížiť podľa Ľubomíra Panigaja nemôžu. Rovnako neškodné sú aj ďalšie tvory, pri ktorých hlavne nežnejšia polovička ľudstva zdúpnie - ucholaky. Do domácností sa dostanú napríklad spolu s ovocím, či zeleninou. Aj keď sa traduje, že zaliezajú do ucha, nie je to pravda.

"V minulosti sa to mohlo stať, keď ľudia prespávali na zemi alebo na slame. Ucholaky sú totiž svetloplachý hmyz, ktorý zalieza do škár alebo pod kamene a omylom mohol vliezť aj do ľudského ucha. Ale určite nie preto, aby človeku škodil," prezrádza doc. Panigaj.

Na jeseň sa do našich obydlí dostáva aj hmyz, ktorý si hľadá úkryt pred zimou. V rôznych škárach, hlavne medzi oknami zimujú napríklad lienky alebo krehké zlatoočky s priesvitnými krídlami. V pivniciach zase zvyknú zimovať motýle, napríklad mora pivničná alebo babôčky, ktoré na jar opäť vylietavajú do voľnej prírody.

medzititul:

Výskytu faraónskych mravcov, švábov a molí je lepšie predísť, ako sa ich potom zbavovať

Naopak, k trvalým obyvateľom našich príbytkov patria mravce faraónske, šváby, švehly, rôzne chrobáky zrniare, kožiare a z motýľov mole a vijačky, ktorých je obtiažne zbaviť sa. Škodia nám v zásobách potravín, poškodzujú odevy alebo interiér bytov. Najlepším spôsobom boja proti nim je prevencia, ale pokiaľ sa im chceme vyhnúť, musíme dodržiavať isté pravidlá. To znamená predovšetkým nenechávať v byte voľne dostupné potraviny najmä organického pôvodu.

"Mravec faraónsky v byte obvykle nevytvára kolónie, ‚hniezda' máva ukryté na ťažko dostupných miestach, napríklad pozdĺž teplovodného potrubia v bytovom jadre. Lákajú ho organické zvyšky, najmä mäso a vajíčka. Jedna z možností, ako sa týchto mravcov zbaviť, je vymraziť ich. Pretože sú silne teplomilné, vyhubiť ich môžeme, ak na pár dní zime odstavíme ústredné kúrenie, následkom čoho buď uhynú alebo sa odsťahujú inde. Zatiaľ najúčinnejšou zbraňou proti týmto mravcom sú celoplošné chemické postreky. Ako prevenciu odporúčam, aby sme tomuto druhu hmyzu neumožnili prístup k žiadnemu zdroju obživy. Veľmi výhodné je používanie hermeticky uzatvoriteľných dóz na potraviny," hovorí Ľubomír Panigaj, podľa ktorého tiež môžeme v našich komorách a špajzach objaviť aj rôznych iných škodcov. V takomto prípade je najlepšie napadnuté potraviny hneď vyhodiť, aby sme predišli rozšíreniu škodcov do ďalších potravín. Spolužitie človeka so škodlivým hmyzom je však námet na rozsiahle rozprávanie.

Rôzna ‚háveď' sa tiež môže nachádzať pod starými podlahami - ukrývať sa tam môže drevokazný hmyz, ale trebárs aj ploštice V takto zamorenom byte je najlepším riešením všetko napadnuté odstrániť a pre každý prípad použiť aj chemické ošetrenie.

"K najmenšími návštevníkmi našich príbytkov patria roztoče. Prachové sú voľným okom neviditeľné a vyskytovať sa môžu v kobercoch alebo posteľnom prádle. Človeku síce priamo neškodia, ale ich trus dráždi dýchacie cesty. Alergénom sú bielkovinové látky, ktoré obsahuje. V súčasnosti zaznamenávame nárast tohto druhu alergií. Najlepším riešením je odstrániť z bytu koberce a nepoužívať páperové paplóny," radí doc. Panigaj.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.