NR SR uzniesli, že budú pravidelne spolupracovať v parlamente formou konzultácií k predloženým zákonom. Dohodli spoločný postup už na ďalší týždeň - vláde dali ultimátum, že má stiahnuť všetky zákony k reforme verejnej správy a všetky produkty z dielne ministra spravodlivosti. Pekné, ale všetko. Nič menej, ani o chlp viac. Mečiar, Fico a Ševc si neporozumeli napr. v otázke predčasných volieb. Nižšie sa dočítate, že prečo.
Vcelku prázdna udalosť ale nakriatla niektorých pozorovateľov k dramatickému záveru: HZDS a Smer legitimizovali KSS v parlamente. Pekný vtip - legitimizácia komunistov začala i naplnila sa na októbrovej schôdzi, keď na základe politických dohôd získali jej kandidáti v proporčnom zastúpení parlamentné funkcie. Na túto elementárnu legitimizáciu pribudlo neskôr ešte pekných pár razítok - napríklad od Csákyho, ktorý Ševca pozval pred referendom na spoločnú kampaňovú fotografiu (ktorú potom múdrejší zavrhli). Komunisti dnes netrpia žiadnou diskrimináciou, krúžia ako členovia parlamentných delegácií po svete na útraty daňových poplatníkov, strany s nimi vyjednávajú a obchodujú pri prijímaní zákonov. Aj bez predbežných dohôd, len tak, ad hoc. Keď sa zháňajú hlasy, temer nikto sa ich nestráni. Azda KDH, aj to len vtedy, keď sa nevolia členovia mediálnych rád... Ha-ha. Všetci s nimi zaobchádzajú, akoby boli normálni ľudia. A tak ďalej; hovoriť teda v septembri 2003 o "legitimizácii" KSS len preto, že KSS posedenie vymyslela a pozývala účastníkov, je slabomyseľnosť a skleróza.
Stretnutia sa nezúčastnil Vojtech Tkáč za Klub nezávislých poslancov (KNP - Ľudová únia). Pravdepodobne pre totálny blok v komunikácii s Mečiarom - keby sa zrazili za jedným stolom, ten slabší by možno neprežil. V ĽÚ sa len nevedeli dohodnúť na príčine, prečo neprišli: Keltošová vyhlásila, že "majú úplne iné názory na riešenie soc-ekonomickej situácie ako KSS", Tkáč ex post spomínal akési procedurálne dôvody - oni chcú rokovať bilaterálne, žiadne korporatívne schôdzky.
Zaujímavé však nie sú ich dôvody, ale skôr fakt, že spáchali hrubú taktickú chybu: neúčasťou sa sami vytláčajú z opozičného priestoru bližšie ku koalícii. A to je mediálny obraz, ktorý chce dlhodobo vytvoriť práve Vladimír Mečiar, aby im vzal šance preberať voličov HZDS (môže hroziť najmä po splynutí s Gašparovičovou HZD). "Tkáč je obojaký, nepatrí k opozícii, v skutočnosti má slúžiť na záskok, ak zlyhá niektorý koaličný partner", komentoval jeho neprítomnosť Mečiar.
To je hra, ktorej asi Tkáč celkom neporozumel; nielen on (resp. ĽÚ), ale aj samotný Mečiar (HZDS) majú nejaké ústne (voľné) dohody s koalíciou, resp. jej časťou. Stoja na základnom spoločnom záujme - nikto nechce predčasné voľby, ku ktorým by bola parlamentná scéna tlačená, keby nastalo bezvládie. Mečiar a čiastočne Tkáč garantujú svojimi hlasmi celé funkčné obdobie, Dzurinda a spol. zase Mečiarovi a čiastočne aj Tkáčovým kunčaftom (Krajči, Žiak) generálny pardon. Aj s akceptáciou novej "ĽS - HZDS" (bez Mečiara) a Ľudovej únie v zahraničí.
Tkáč a celá ĽÚ akurát nechápu, že kým HZDS môžu byť dnes preferencie vcelku ukradnuté, im už ide o holý život. Ešte sa veru v slovenskej politike nestalo, že by sa nejaká nová strana, ktorá sa preferenčne neodpichla hore hneď na štarte, ešte neskôr pozbierala. Môžu byť v NR SR ešte tri roky - zovšednejú, splynú, vyparia sa. Jediná šanca, ak vôbec ešte pre ĽÚ existuje, je teda nielen tváriť sa opozične, ale aj opozične sa správať. A to poriadne radikálne. Komunisti-nekomunisti, Mečiar-Nemečiar, musia bandu s nimi biť práve preto, lebo z koaličného tábora pol promile nezískajú.
Fico tomu rozumie, preto tlačí do "obojakej" pozície práve Mečiara a HZDS. Tí sú jemu nebezpeční - nie Tkáč. (Toho by rád pohltil spolu s mimoparlamentnou ľavicou - niekedy zjara 2006 sa tak aj pravdepodobne stane.) Na strane druhej, Smer nemôže ignorovať istú objednávku na tesnejšiu spoluprácu, ktorá v opozičnej verejnosti existuje. Preto dopadlo stretnutie ako dopadlo - žiadna podpísaná dohoda, žiadna spoločná tlačovka, žiadna perspektíva inštitucionálneho zastrešenia opozičnej spolupráce. Nič - vzduch a voda. Slovenská opozícia zostane dlhodobo rozčesnutá a to je napokon pozoruhodný paradox: Mentálne si je totiž omnoho bližšia, než programovo veľmi si podobná koalícia.
Oprava:
V komentári Sokol (opäť) na javori bolo nesprávne uvedené, že "v rozpočte Úradu vlády je aj príspevok pre feministický časopis Aspekt a nový magazín gayov a lesbičiek." Nie je to pravda a dotknutým redakciám sa ospravedlňujeme. Návrh na príspevok pre tieto periodiká je v návrhu koncepcie odboru na podporu kultúry sociálnych menšín.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
