ansámblom parlamentných "kontrolórov" včera zosumarizoval takto: "Mám toľko informácií, aby som vyhlásil, že skupinka existuje. Pravdepodobne keď premiér povie, že bezpečnosť štátu je ohrozená, tak je ohrozená".
Tak - ďalší kandidát na trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy. Nejako sa nám premnožujú a čo je skľučujúce, sú z najvyšších poschodí vedenia štátu. Soboňovi stačilo k tomuto ohromujúcemu uzáveru vypočuť generála Pittnera. Ten mal včera dať vysvetlenie ku trom kauzám, v ktorých padli rôzne trestné oznámenia a prebieha vyšetrovanie - články v Jane°s Intelligence Digest, odposluchy a skupinka.
Soboňa teda Pittnerovi uveril na slovo. My však napríklad tušíme (ak už to nepokladáme za nezvratný fakt), že tzv. analytický materiál, z ktorého čerpal múdrosti o skupinke Dzurinda, vyšiel z dielne SIS. Ľahko teda vydedukujeme, že zdroj informácií mohol len potvrdiť verziu adresáta informácií. A zavesiť váženému parlamentnému výboru na nos čokoľvek - ten totiž možnosť reálnej kontroly vôbec nemá, keďže podľa platného zákona o SIS nemôže vstupovať do "živých" prípadov. A skupinka je veru veľmi živá, ak teda v SIS tvrdia, že existuje. Soboňovi to však nedošlo.
Nie prvýkrát. Pred polrokom bol Soboňa v podobnej situácii - po výsluchu generála Mitra vyšiel tiež na chodbu, aby novinárom zasvätene ohlásil, že "SIS sa na nelegálnom odpočúvaní podieľať nemohla". Vtedy sme si boli istí na 95 percent, že sa mýli - teraz je to temer sto.
Soboňa je vedľa napríklad preto, lebo po premiérovom trestnom oznámení na prokuratúre, ktoré - mimochodom - si vypýtal osobne Hanzel, ten istý Hanzel na novinársku otázku odpovedal, že "skupinka je podstatne užšia", než ako ju prezentoval Kaliňák, ktorý uviedol sedem mien. My dnes vieme s vysokou pravdepodobnosťou, že v spise, ktorý je o "nezákonnom lobingu, ovplyvňovaní tendrov a podozreniach z korupcie" sú iba dve mená - riaditeľa NBÚ Mojžiša a podnikateľa Miloša Žiaka. Alebo - maximálne päť. Soboňa ale včera povedal, že "nie je vylúčené, že skupinka je ešte trošičku väčšia", než uviedol Kaliňák. Môže byť - trestne sa však stíha nižší počet osôb a aj to nie za protištátnu, ale údajnú ekonomickú trestnú činnosť. Skupinka, o ktorej hovoril Soboňa, teda môže byť ľubovoľne veľká, aj nekonečne obrovská, ale je nehoráznou absurditou dávať ju do súvislosti s "bezpečnosťou štátu". Toto však Soboňa urobil - na akom základe?
Je to paranoia. Niežeby v SIS predtým absentovala, s príchodom generála Pittnera sa ale - vysoko pravdepodobne - ešte rozvinula. Trojnásobný exminister vnútra je vychýrený konšpiračnými teóriami, ktoré v kariére sypal z rukáva hneď niekoľko. Už po nástupe do prvej Mečiarovej vlády (vymenil Andráša), sa blysol názorom, že on nemôže všetkých eštebákov len tak vyhádzať z vnútra, lebo "existujú určité dohody, uzavreté pred revolúcou medzi komunistami a disentom, ktoré on musí rešpektovať". A eštebáci sú kľúčom k pochopeniu Pittnera - neskôr ich rozdelil na "dobrých" a "zlých" a vehementne hájil názor, že "dobrí" sú odborníci a netreba ich prepúšťať. Najskvostnejším príkladom je Jozef Stieranka, bývalý šéf finančnej polície, ktorá bola počas jeho pôsobenia absolútne nefunkčnou. Ďalším Pittnerovým eštebáckym koňom bol Ján Benček, ktorý bol prvým šéfom NBÚ. To bolo mäso: šéf Národného bezpečnostného úradu, ktorý ako prvý neprešiel bezpečnostnou previerkou.
Ladislav Pittner je dnes v pozícii riaditeľa SIS jednoducho nedôveryhodný - šéf parlamentného výboru ho však počúva na slovo. Ale - kto je to Viliam Soboňa? Dlhoročný člen HZDS, trestne stíhaný v kauze sliačskych kúpeľov. Medzi nami dievčatami: je s kostolným poriadkom, aby nie stopercentne bezúhonný (prezumpcia neviny s tým nemá nič spoločné) a teda v podstate vydierateľný poslanec bol šéfom výboru na kontrolu SIS?
Nič nového pod slnkom, platí všetko, čo tu už bolo o prípade skupinka povedané: Celá kauza je pravdepodobne konštrukciou Ladislava Pittnera, keďže sa mu veľmi podobá. Zámerom je získať politickú podporu na ochranu ľudí, ktorým hrozí, že neprejdú bezpečnostnými previerkami podľa štandardov NATO. Títo ľudia zároveň lietajú v trestných kauzách okolo nelegálnych odposluchov. Na ich konto ide aj Badžgoňova kauza, ktorú ťažko interpretovať inak, ako výstrahu premiérovi. Nie je vylúčené, že nejaké ohrozenie bezpečnosti štátu naozaj existuje - spočíva v tom, že sám predseda vlády si paranoické bludy nielen osvojil, ale zo záhadných (?) dôvodov sa postavil na čelo akcie. Denníky už zvestujú, že sa schyľuje k úderu na šéfa NBÚ Mojžiša. Hoci kauza skupinka nesie všetky znaky mentálnej poruchy, nebude to veselé, priatelia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
