mu to Prezídium SDKÚ a treba dúfať, že je to prvý i posledný orgán, ktorý mu to schválil. Na odstúpenie Jána Mojžiša totiž nevidieť jediný zrozumiteľný dôvod.
To neznamená, že neexistuje - všetko je možné. Ale nevidieť a nepočuť: predseda vlády, hoci organizuje pohon na Mojžiša už mesiace, nič rukolapného nepredložil. Trestné oznámenie na prokuratúre proti "skupinke" je isteže vážna vec - zásadne ho ale znehodnocuje kontext. Obvinenia z údajného nezákonného lobingu, ovplyvňovania tendrov a korupcie nie sú počiatkom, ale koncovkou Dzurindovho snaženia.
Premiérov zálusk na Mojžišovu hlavu je vyslovene pochybný a podozrivý, keďže sa nedá odmyslieť od indícií v britskom spravodajskom periodiku o tom, že slovenský premiér je vydieraný skupinami z prostredia SIS cez nelegálne odposluchy. My vieme, že tie sa konali a vieme, ako sa správal premiér pred prasknutím odposluchov Badžgoňa a Ruska, a ako sa správa po nich. Pred odposluchmi sa usiloval exriaditeľa SIS Mitra odvolať, po nich už ani bohovi - stal sa jeho ochrancom. A keby neprišlo intermezzo Petra Tótha (ohováračský fax na Palka z hotela Danube) a obrovský tlak KDH proti Mitrovi, ten je tam dodnes.
Pre občana je celá kauza totálne neprehľadná. Vidí len zmotané a pretínajúce sa nitky spravodajských hier, ktorým nemôže rozumieť. Nie je preto múdre ani účelné stavať sa do roly advokáta Jána Mojžiša - podozriví sú už dnes aj novinári, ktorých premiér v rámci skupinky tiež zatiahol do svojich hier. Napokon, po "odbornej" stránke do práce NBÚ zvonku naozaj nevidieť (existuje jedno súdne rozhodnutie zo Žiliny, ktoré akúsi previerku spochybnilo). Sú len informácie z prameňov, ktoré zaslúžia dôveru, a tie hovoria, že úrad funguje spoľahlivo ako kvalitná metla na eštebákov a iných expertov, ktorí nesplňujú kritériá personálnej a priemyselnej bezpečnosti podľa štandardov NATO. Tu treba povedať celkom zásadnú vec: Ktokoľvek je či bude šéfom NBÚ, intrigám a hrám proti svojej osobe sa nikdy nevyhne. Z podstaty veci - tých, ktorí cez previerky neprejdú, je mnoho, vždy budú nespokojní a časť z nich bude snovať úklady a hľadať cestičky, ako získať "priaznivejšie" rozhodnutie. Ak niekto tvrdí, že hýbateľom kauzy sú s vysokou pravdepodobnosťou práve takéto motívy, nemusí byť ešte členom fanklubu Jána Mojžiša, skôr znalcom pomerov.
Kľúčový je však medzinárodný kontext. NBÚ je inštitúcia na objednávku NATO, ktoré potrebuje mať záruku o stopercentnej ochrane utajovaných skutočností. Jeho súčasný šéf si svojou činnosťou získal na Západe takú dôveru, o ktorej sa dá povedať, že porovnateľnú nemá dnes žiadny iný slovenský verejný činiteľ. Nedávne prijatia Mojžiša na ambasádach Británie a USA boli manifestačnou demonštráciou najvyššej sily - viac si už diplomati nemôžu dovoliť. Dzurinda sa nemýli, ak na argumenty o Mojžišovej podpore v zahraničí replikuje, že "SR je suverénnym štátom". Áno - a NATO je suverénnou bezpečnostnou organizáciou, v ktorej ešte stále beží ratifikačný proces siedmich kandidátov. Jednoducho a jasne: Dôvera premiéra je dôležitá vec, špeciálne v prípade riaditeľa NBÚ však o nič dôležitejšia, než dôvera USA a Británie, teda rozhodujúcich mocností aliancie. Ony nám totiž budú v rámci NATO odovzdávať aj svoje - aspoň niektoré - chránené informácie bezpečnostného charakteru. Možno budú - a možno nie, ak NBÚ nebude pre nich dôveryhodná inštitúcia.
Navzdory tomu je, samozrejme, obrovský problém, ak riaditeľ NBÚ nemá dôveru predsedu vlády. Ale pozor: Mikuláš Dzurinda je jediný relevantný slovenský politik s "totálnou stratou dôvery" k Mojžišovi. Iní nezaznamenali stratu dôvery ani čiastočnú - ani Schuster (ten najskôr natruc premiérovi), ani Hrušovský, ani Bugár, ba dokonca ani stranícka dvojka SDKÚ a minister obrany Šimko. Akurát premiér dôveru "totálne stratil". No nie je to čudesné, najmä v súvislosti s indíciami, ktoré vyslovil Jane°s Intelligence Digest? Kto je tu naozaj nedôveryhodný?
Dzurindovým kandidátom na Mojžišove miesto je štátny tajomník vnútra Martin Pado, pod ktorého vedením bude podľa premiéra NBÚ "spoľahlivejší, bezpečnejší a viac oddaný demokracii". Tak teda pozor - pán Pado je klasická stranícka nomenklatúra v tom najhoršom slova zmysle. Niežeby o ňom kolovali nejaké veľké pochybnosti, o pánovi Padovi nekoluje vôbec nič. Je to typický lezúň po partajnej hierarchii, vždy lojálny a vždy oddaný. Toto je kvalifikácia na riaditeľa NBÚ? Nehovoriac o minulosti zakladajúceho člena HZDS.
Ak teda Dzurinda nepredloží presvedčivé dôkazy a argumenty, koaliční partneri musia personálnu revolúciu v NBÚ odmietnuť. A vážne sa pýtať premiéra, čo to má celé znamenať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
