Krakova. Bol v poradí druhý z dvoch synov narodených Karolovi a Emílii Wojtylovcom. Jeho matka, rodená Kaczorowská, pochádzala zo Slovenska z Krušetnice na Orave.
Keď mal deväť rokov, dostal prvý veľký úder od života, zomrela mu matka. Ešte predtým mu umrela niekoľkomesačná sestra. Jeho starší brat Edmund, ktorý pôsobil ako lekár, zomrel v roku 1932 na týfusovú horúčku. S otcom, vojakom v predčasnom dôchodku, sa presťahoval do Krakova, kde ten zomrel na infarkt v roku 1941.
Prvé sväté prijímanie prijal Karol Wojtyla v roku úmrtia matky, birmovaný bol v osemnástich rokoch. Už v štrnástich sa stal členom mariánskej družiny i členom divadelného krúžku. Veľa športoval chodil na kajaky, bol náruživým turistom.
Už od prvého ročníka gymnázia Marcina Wadowitu vo Wadowiciach bol presvedčený, že sa stane kňazom. Svoje plány na chvíľu zmenil, v poslednom ročníku - vďaka učiteľovi poľštiny vzniklo v triede divadlo, ktoré ho zaujalo natoľko, že sa chcel stať hercom. Hrával pravidelne hlavné dramatické úlohy. Pri podávaní prihlášky na vysokú školu sa rozhodoval medzi štúdiom herectva a polonistikou, ktorá nakoniec zvíťazila.
V roku 1938 sa zapísal na fakultu poľskej filológie krakovskej Jagelovskej univerzity. Medzi spolužiakmi bol známy ako vtipkár, ktorý neskazil žiadnu zábavu. Jeden rozdiel tu však bol - keď sa oni vybrali do krčmy, on sa nenápadne vytratil. Spomínajú na neho ako na vynikajúceho žiaka, ktorý rebeloval tak, že nenosil kravatu, ako bolo vtedy zvykom, a horný gombík na košeli mal vždy rozopnutý. Mnohí z nich už dnes nežijú, ale tí, ktorí sa s ním stretli pri poslednej návšteve Poľska v roku 2002, nevedeli, či ho môžu oslovovať Lolek, takú mal prezývku, alebo Vaša jasnosť.
V roku 1939 nacistická okupačná armáda univerzitu násilne zatvorila. Mladý Karol následne v rokoch 1940 - 1944 pracoval v lome a v chemickej továrni Solvay, aby si zarobil na živobytie a vyhol sa deportácii do Nemecka. Zotrval tam až do 29. februára 1944, kedy ho zrazilo nemecké vojenské nákladné auto a bol prevezený do nemocnice.
V roku 1942 pocítil volanie ku kňazstvu a zúčastňoval sa na prednáškach v tajnom krakovskom seminári, ktoré viedol kardinál Adam Stefan Sapieha, krakovský arcibiskup. V tom istom čase bol Karol Wojtyla jedným z priekopníkov tajného Rapsodického divadla.
Po druhej svetovej vojne pokračoval v štúdiu v hlavnom krakovskom seminári a na Teologickej fakulte Jagelovskej univerzity, až do svojej kňazskej vysviacky, ktorá sa konala na sviatok Všetkých svätých 1. novembra 1946 v Krakove.
Krátko na to ho kardinál Sapieha poslal do Ríma, na pápežskú univerzitu Angelicum. V roku 1948 získal doktorát z teológie, keď obhájil dizertačnú prácu o chápaní viery v diele sv. Jána z Kríža. V tom čase vo svojich voľných chvíľach vykonával pastoráciu medzi poľskými prisťahovalcami z Francúzska, Belgicka a Holandska.
V roku 1948 sa vrátil do Poľska, a až do roku 1951 pôsobil ako správca farnosti v Niegowiciach, neskôr kostola sv. Floriána v Krakove a ako univerzitný kaplán.
V roku 1950 uverejil viaceré básne pod viacerými pseudonymami.
V roku 1953 na Katolíckej univerzite v Lubline obhájil dizertáciu na tému "Vyhodnotenie možnosti budovania katolíckej etiky na báze etického systému Maxa Schelera". Neskôr sa stal profesorom morálnej teológie a sociálnej etiky v hlavnom krakovskom seminári a na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Lubline.
V tom čase sa vyhrotili vzťahy medzi Cirkvou a režimom, kardinála Wyszynského uväznili, pápež Pius XII. protestoval prejavom pred diplomatickým zborom. V roku 1956 sa začali robotnícke nepokoje v Poznani. Kardinála Wyszynského po troch rokoch domáceho väzenia prepustil na slobodu generálny tajomník poľskej komunistickej strany Gomulka.
Pomocným biskupom sa stal K. Wojtyla kuriózne - v septembri 1958 ho kardinál Wyszynski našiel s mladými ľuďmi na kajakoch pri prameni Visly. "Vedzte, že pápež si dovolí všeličo," povedal mu a podal menovací dekrét. "Nech sa stane vôľa Božia," odpovedal Wojtyla.
V roku 1960 uverejnil svoje prvé veľké dielo Láska a zodpovednosť.
Pavol VI. ho v roku 1964 vymenoval za krakovského arcibiskupa. O tri roky neskôr vo veku 47 rokov sa stal najmladším kardinálom Cirkvi.
Dňa 6. augusta 1978 zomrel pápež Pavol VI. Wojtyla sa zúčastnil na konkláve, ktorá zvolila Jána Pavla I. Pápež Luciani ale umiera už 28. septembra. V nasledujúcom konkláve 16. októbra zvolili za pápeža Karola Wojtylu, ktorý si dal meno Ján Pavol II.
Zdroj: KBS, SME
Autor: Milí veriaci!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
