Marián Gočík prináša svoje "Vranovčiny", pretože Drahoslav Mika je zaneprázdnený na inom mieste:
- Jak to, že lapace ribi na ľistok z tamtoho roku?
- Šak ja lapem ľem to, co mi tamtoho roku uceklo!
Dvojo kamaraci ucekľi z roboti a podz ho na ribi. Jak tak stoja na brehu pri Domaši, odrazu kolo ňich preľeci motorovi člun. Zaľehňu do travi a ked še člun straci v ďiaľke, jeden spokojňe povi:
- Aľe zme maľi ščejsce. Ňezbačil nas aňi naš šef, aňi moja žena.
Idú dva ženy vo Vranove po uľici. Jedna je z varoša a druhá z Medžilaborec. Tota z varoša hutori tej z Medžilaborec.
- Kukaj, Haňo, satelit.
Tota z Medžilaborec hutori:
- A moja sa netelit asi budet jalova.
Vlak idze cez tunel.
- Mamo, - pita še sin maceri, - čom ten tunel taki dluhi?
- Zato, že šedzime v posledňim vagoňe, Janču.
Autor: 100
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
