Juhoslávii v rokoch 1991 až 1995, počas ktorého zomrelo 20 tisíc ľudí.
"Ako prezident Srbska-Čiernej Hory sa chcem ospravedlniť za všetko zlo, ktoré niektorí obyvatelia Srbska a Čiernej hory spáchali proti obyvateľom Chorvátska," povedal srbský prezident Svetozar Marovič po rokovaniach s chorvátskym partnerom Stipe Mesičom. Mesič, ktorý pricestoval do Belehradu v rámci prvej návštevy chorvátskej hlavy štátu od získania nezávislosti Záhrebu od Juhoslávie v roku 1991, uviedol, že "prijíma toto symbolické ospravedlnenie".
"V mojom mene sa tiež ospravedlňujem všetkým tým, ktorí utrpeli bolesť alebo škody zo strany obyvateľov Chorvátska, ktorí zneužili alebo konali proti zákonom," uviedol chorvátsky prezident. Marovič dodal, že "v mene minulosti, ktorá nesmie byť zabudnutá," musia Belehrad a Záhreb spolupracovať tak, aby bol každý vinník postavený pred súd.
Vzťahy medzi Srbskom a Čiernou Horou, ktorých voľná únia vo februári nahradila niekdajšiu juhoslovanskú federáciu, a Chorvátskom, sa rapídne zlepšili po páde Slobodana Miloševiča a smrti Mesičovho predchodcu Franja Tudjmana na konci roku 1999. Miloševičov režim mal politickú a vojenskú podporu chorvátskych Srbov vo vojne, počas ktorej tretina chorvátskeho územia bola okupovaná srbskými odštiepencami. V októbri 2002 Mesič vypovedal proti bývalému juhoslovanskému prezidentovi Miloševičovi pred tribunálom OSN ako prvá hlava štátu. Po vydaní Miloševiča tribunálu v júni 2001 Mesič vyhlásil, že bude šťastný, ak Miloševiča uznajú zodpovedným za kruté konflikty na Balkáne v deväťdesiatych rokoch. Miloševič pre súdom OSN v Haagu od februára 2002 čelí obvineniam z genocídy, zločinom proti ľudskosti a vojnových zločinov za svoju účasť v konfliktoch v Bosne, Chorvátsku a Kosove. Bývalú Juhosláviu tvorilo šesť zväzových republík: Bosna-Hercegovina, Chorvátsko, Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Slovinsko.
Autor: tnt
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
