Ružín II., čiže vyrovnávacia nádrž, postavený v 1972 roku s objemom 4,55 milióna metrov kubických. Ružín sa ťahá v úzkej prielomovej doline Hornádu vedúcej cez pohorie Čierna hora. Dolinu prehradili v blízkosti zatopenej obce Ružín do takej výšky, aby sa hladina rieky vzdula do vzdialenosti 14 km a aby sa toto zvýšenie prejavilo aj na jej prítokoch Hnilec a Belá. Zasahuje do dvoch okresov. Gelnického a Košice-okolie. Priehradné jazero má rozlohu 390 hektárov a v najhlbšom mieste má hĺbku 60 metrov. Ružín má neobvyklý tvar. Je úzky a dlhý a vidlicovito sa rozlieva do údolí. Nádrž kopíruje pôvodné zaklesnuté meandre Hornádu. Obtáča zalesnené vrchy Čiernej hory s pôsobivými bralnými vrcholmi. Najbližší a najznámejší je Sivec. Ružín je najmä vodohospodárske dielo postavené, aby nadlepšovalo prietok Hornádu. Vypúšťaný prietok sa energeticky využíva na výrobu elektriny. Ale Ružín to je v neposlednom rade aj nádherné rekreačné miesto.
Pre mnohých znalcov je práve Ružín jednou z najkrajších priehrad v Európe a to z jednoduchého dôvodu. Je ešte takmer panensky nedotknutý civilizáciou a kto vyhľadáva samotu a relax, si na Ružíne príde na svoje. "Kde tráviť víkend? Jednoznačne na Ružíne," povedia vám všetci tí, ktorí si túto priehradu zamilovali.
Práve kvôli tomu, že na komerčné rekreačné účely sa využíva ani nie desatina, je rajom rybárov, trampov, turistov a hubárov. Väčšina návštevníkov pozná len Opátku z košickej strany a rekreačné areály ako Skinautique klub v Jaklovciach, alebo chatu Maricu. Ale Ružín, to sú predovšetkým nádherné tajomné zákutia. Objavovať sme sa ich rozhodli aj my.
Ráno sme sa zbalili, sadli do auta a pred Opátkou sme zabočili a prišli k posledným chatám. Tam sme auto odstavili, veci potrebné na víkendový pobyt na Ružíne sme zniesli dolu k člnu. Namontovali sme motor a pohodlnou romantickou asi hodinovou plavbou sme sa dostali k miestu, kde sme chceli stráviť voľné dni. Pýtate sa, že prečo tak komplikovane? Veď na pekné miesta sa dá dostať aj autom. Áno dá, lenže tí ktorí chcú zažiť nefalšovanú atmosféru krásneho a divokého Ružína, vedia, že tie ozajstné skvosty objavíte len mokrou, poprípade náročnou pešou cestou. K tým najkrajším miestam jednoducho cesta nevedie. Lenže nájsť v sezóne dobrý "flek" je náročné. Znalci vedia, že vychytené miesta ako Chladnička, alebo Krivá breza sú obsadené ako prvé. Apropo názvy ružínskych lokalít sú tiež špecifické. Na mape ich sice nemáte zaznačené, ale tí čo majú Ružín prechodení, vedia čo to znamená, keď sa povie Ypsilonka, Petrová skala či Dlhé nože.
Nám sa podarilo dôjsť na Chladničku. To sme však museli z Ypsilonky zabočiť doprava a po asi kilometri plavby, sme sa už vyloďovali. Chladnička má pomenovanie logické. Na tomto mieste je totiž na Ružíne najchladnejšie. Príčinou je potôčik, ktorý steká z Folkmarského kopca do nádrže a toto miesto ochladzuje. Aj ostatné názvy, majú svoj logický pôvod. "Ypsilonka, pretože práve tam má Ružín podobu tohoto písmena. Petrová skala je jednoducho nazvatá podľa istého rybára Petra, ktorý práve tu chytil dvoch kapitálnych zubáčov. Ale odvtedy sa to na tomto mieste už nikomu nepodarilo. Dlhé nože sú miestom, kde kedysi mali trampy osadu a v toteme mali nože. Kamenná búda je samozrejme búda postavená z kameňa. Krivá breza je jednoducho krivý strom, ktorý sa skláňa nad vodou a aby to bolo jasné úplne každému, ešte v roku 1983 si tu postavili búdu miestni trampi," prezradil nám náš priateľ rybár Vlado.
Búdy sú špecifické pre Ružín. Kým napríklad v Nízkych Tatrách sú známe útulne, kde môže prespať hocikto, ale nesmie ich poškodiť, na Ružíne túto funkciu majú už spomínané búdy. V rámci možnosti poskytujú unaveným turistom alebo rybárom ochranu pred nečasom, nocľah a mnohé z nich sú vybavené pieckami a základnými potrebami, ako varešky, panvice, matrace a stoly. Je tiež dobrým zvykom, že si každý donesie igelitové vrecia, do ktorých slušný turista zbalí neporiadok a odnesie ich preč. Upratuje si každý za sebou a skutočne väčšina dobrodruhov navštevujúcich Ružín, sú ľudia čistotní aj keď svojrázni.
Kapitolou samou o sebe, sú ružínske ostrovy. Z tmavých hlbín sa týčia dva. Jeden sa volá Malý ostrov, pochopiteľne preto, že je menší. Ale je obľúbený, pretože turisti na ňom kempujúci, majú istotu, že sa naň bez člna nikto nedostane. Takže majú pokoj od nepozvaných hostí. Ďalším ostrovom je ostrov lásky. Je to v podstate vysoká nehostinná a strmá skala. Prístup naň je len z jedného miesta a preto je obľúbeným romantickým miestom milencov. Je nepísaným pravidlom, že ak pri jedinom možnom mieste výstupu, kotví čln, ostrov je obsadený a nikto naň už nevystúpi. Na ostrove sa v tom čase totiž venuje milostným hrám zaľúbený párik.
"Ahojte," kričali na nás trampi zo svojich pomaľovaných kajakov. Rybári naopak v tichosti sedeli v lodiach a čakali na záber. "Na Ružíne idú najviac kapre, ostrieže, zubáče, pstruhy a sumcov je tu tiež dosť. Nie je žiadnou raritou vytiahnúť 20 kilového sumca," prezradil nám rybár Juraj.
A keď nad Ružín padne noc, vtedy začína tá pravá zálesácka romantika. Ak počasie praje, je obloha obsypaná miliónmi hviezd, ktoré sa zdajú byť tak blízko, že stačí len natiahnúť ruku a dotknete sa ich. V hlbokých lesoch pri brehu, prebleskujú ohne trampov a rybárov a z diaľky sa kde tu ozývajú tóny gitár a spev trampských piesní. Sú však tiež noci nepríjemné, keď sa naraz zatiahne a búrka vám adrenalinovo spestrí pobyt. Ale úplne najkrajšie noci na Ružíne sú tie, keď je taký pokoj, že počujete len vyhadzujúce sa ryby, zvuky lesa a šum stromov. Niet divu, že osamelé miesta na Ružíne, nielen často obsadený ostrov lásky, vyhľadávajú aj zaľúbené páriky. Nuž, erotické chvíle v romantickom prostredí sú úžasné, ale ako nás upozornili rybári, je to aj ošemetné.
"Zvuky sa totiž cez vodu šíria omnoho silnejšie. Už sa nám stalo, že nás milostné výkriky zobudili o štvrtej ráno. A čo v taký čas. Aj sme im závideli, ale spánok nás prešiel, tak sme vytiahli čln a išli sme chytať ryby," s úsmevom dodávajú rybári.
Na Ružíne je už niekoľko rokov aj klasická trampská osada Nevada. Funguje už niekoľko rokov a jej členovia dodržiavajú staré trampské zvyky. Priznám sa, že k ním sme sa nedostali, pretože osada je vyššie nad vodou, skrytá v horách nad Kamennou búdou. Zato sme stretli na Ružíne hubárov. Aj hubári túto priehradu obľubujú. "Sú tu výborné hubárske lokality, ale samozrejme musia huby rásť. Tohoto roku je to slabé. Bedle však už sú a rastú priamo pri chodníkoch," prezradila nám hubárka Maťa.
Náš výlet sa pomaly končil. Zbalili sme stany, naposledy sme sa okúpali v osviežujúcej a čistej vode Ružína, naštartovali sme čln a nasmerovali sme si to domov do civilizácie. A stalo sa to, čo nám predpovedali ružínski nadšenci. Zamilovali sme si ho. Už vieme, kde budeme tráviť voľné dni. Veď objavovať Ružín je také úžasné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
