predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda. Prvým gratulantom bol jeho poľský kolega Leszek Miller.
Viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj a bývalá prezidentka Národnej banky Poľska Hanna Gronkiewicz-Waltzová v zdôvodnení rozhodnutia programovej rady fóra vyzdvihla Dzurindove zásluhy o úspechy Slovenska v integračnom procese. Viaceré reformy sa jeho vláde podľa nej podarilo urobiť v nie najpriaznivejšej spoločenskej atmosfére a v neľahkých podmienkach. Spomenula ozdravenie a privatizáciu bankového systému. Vyzdvihla tiež skutočnosť, že Dzurinda je opätovne vo funkcii predsedu vlády, čo nie je v krajinách tohto regiónu Európy bežné. "Potvrdil tým svoje veľké umenie," dodala. S úsmevom ocenila i fakt, že Dzurinda nikdy nekritizoval centrálnu banku za jej politiku a ani nechystá novelu zákona o nej.
Dzurinda v poďakovaní povedal, že jeho ocenenie je aj ocenením občanov SR. Rok 2002 označil za nesmierne dôležitý pre SR a Európu. "Slovensko i Poľsko sa v ňom kvalifikovali do Európskej únie a SR aj do NATO," dodal. Reformy na Slovensku sú podľa premiéra zložité, pre občanov bolestivé, ale aj toto ocenenie ukazuje, že je to jediná možná cesta.
Okrem Dzurindu v Krynici ocenili poľskú spoločnosť Top Gun z oblasti laserovej fyziky ako firmu nového hospodárstva roka 2002 vo východnej a strednej Európe. Za firmu roka 2002 vo východnej a strednej Európe programová rada fóra vyhlásila maďarskú rafinériu MOL, za finančnú inštitúciu roka 2002 vo východnej a strednej Európe Národnú banku Ukrajiny. Mimovládnou organizáciou roka 2002 vo východnej a strednej Európe sa stala Nadácia Stefana Batoryho z Poľska. Pred Dzurindom podobné ocenenie dostal expremiér Ukrajiny Viktor Juščenko (v roku 2000), poľský prezident Aleksander Kwasniewski (2001) a pápež Ján Pavol II. (2002).
* * *
Otázka pripravenosti nových členov EÚ na fungovanie v rámci rozšíreného spoločenstva je podľa predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu kľúčom k pochopeniu toho, či je terajšie rozširovanie EÚ prvou alebo poslednou fázou integrácie. Dzurinda to povedal v záverečnej panelovej diskusii ekonomického fóra v Krynici. Dzurinda konštatoval, že vízia zjednotenej Európy je a musí byť definovaná slobodou, bezpečnosťou a prosperitou. Preto by sa podľa neho mali do EÚ novovstupujúce krajiny strednej Európy, vrátane Slovenska, pýtať aj na to, či samotná EÚ je pripravená na ich prijatie. V diskusii, ktorú moderoval prvý nekomunistický premiér Poľska Tadeusz Mazowiecki, vystúpil aj súčasný predseda poľskej vlády Leszek Miller. Podľa neho súčasné rozšírenie nie je až takou novinkou v doterajšej histórii EÚ, keďže je už v poradí šiestym dielom procesu rozširovania. "A nie je to ani posledná etapa," poznamenal.
Miller naznačil, že Poľsko a aj Slovensko by nemali nových záujemcov o členstvo znechucovať svojimi súčasnými problémami. Každá krajina, ktorá sa usiluje o vstup, musí mať odvahu a zodpovednosť k takémuto kroku. Týka sa to politikov i občanov. Fórum v Krynici organizuje mimovládna organizácia - nadácia Inštitút východných štúdií so sídlom vo Varšave, ktorá vznikla v roku 1993. Tohoročnou témou stretnutia asi 1300 expertov z 30 krajín, pričom v prvý deň rokovania vo štvrtok boli v Krynici aj prezidenti Poľska, Macedónska, Rumunska a Chorvátska, bola otázka Rozšírenie EÚ prvá alebo posledná fáza integrácie? V rámci fóra sa konalo 60 plenárnych zasadaní a seminárov. Premiér Dzurinda sa na krynickom fóre zúčastnil v rokoch 2001 a 2002. Prvým vládnym predstaviteľom SR, ktorý tam oficiálne prišiel, bol v roku 1999 vtedajší minister financií Ivan Mikloš.
Autor: Krynica (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
