zaujímavé špekulácie, čo vlastne má premiér proti Mojžišovi, resp. čo proti nemu nemá a čo ho motivuje, aby blufoval. Interesantné je prípadne ešte aj to, kto bude nový šéf NBÚ, až Miki Mojžiša odvolá, keďže už je jasné, že stranícky nominant SDKÚ to nebude. A podobne - to všetko je vzrušujúce, varovné, smutné i zábavné zároveň. V kauze však existuje aj niečo stokrát podstatnejšie: Spochybnenie procesu riešenia ochrany utajovaných skutočností na Slovensku - a teda i záverečnej fázy prístupového procesu do NATO.
Národný bezpečnostný úrad je inštitúcia ako pre alianciu, tak aj pre náš vstup do nej doslova strategického významu. Až do tej miery, že keby sa Slovensko o členstvo v NATO neuchádzalo, dnes by žiadny NBÚ ani neexistoval. Vznikol začiatkom roka 2001 na výslovnú požiadavku aliancie, ktorá takto reagovala na veľmi zlé skúsenosti s predchádzajúcimi tromi kandidátmi - ČR, MR a PR - kde sa bezpečnostné úrady zakladali až po vstupe. Vzišla z toho jedna z kľúčových podmienok pre nových kandidátov, ak sa mala druhá vlna rozšírenia NATO uskutočniť: zabezpečenie dôveryhodnej ochrany utajovaných skutočností, ktoré sa v rámci štruktúr aliancie vymieňajú. Základným poslaním NBÚ je očistiť kritické orgány a úrady, kde sa zbiehajú chúlostivé informácie podliehajúce rôznemu stupňu dôvernosti (existujú štyri), od ľudí, ktorí nedávajú záruku férového a zákonného nakladania s nimi. Ak sa to nepodarí, ohrozené budú nielen bezpečnostné záujmy Slovenska, ale aj členských krajín aliancie.
Samozrejme, že úrad má svoj význam aj dovnútra štátu, veď zákon o utajovaných skutočnostiach platný do r. 2001 bol absolútne nefunkčný. Ale spôsob vzniku nenecháva pochýb, že špeciálne v prípade NBÚ je prioritná práve dôvera zahraničných spojencov, ktorí riešia ochranu dôverných informácií na úplne inej úrovni. A toto je zásadná pripomienka k pánovi Ruskovi i ďalším, ktorí si myslia, že kľúčový vo vzťahu k NBÚ je premiér. Nie je - jeho nespokojnosť je dokonca lepšia alternatíva ako by bola hlasno deklarovaná spokojnosť.
A teraz pointa: Premiérov úder na Mojžiša prichádza ako koncovka (doterajšia) série škandálov, z ktorých je skoro každý jeden vlastne obrazom morálnej a profesionálnej nekvality ľudí pôsobiacich v systéme, respektíve dôsledkom šlendriánskeho nakladania s utajovanými skutočnosťami. Kauza Rusko-SME, akty Badžgoň, "skupinka" (v ktorej päť zo siedmich zverejnených "členov" figuruje medzi účastníkmi nelegálnych odposluchov advokáta Kvasnicu), tie všetky aféry ukazujú jediným smerom - že Slovensko je po stránke informačnej bezpečnosti na vstup do NATO stále nepripravené. Signifikantné je nedávne vyhlásenie hlavy parlamentnej kontroly SIS Viliama Soboňu, že nelegálne odpočúvanie stále pokračuje, prípadne replika hovorcu SIS, že existovalo "iba" do - 31.augusta 2003...
Nie je zaujímavé v kontexte dlhotrvajúceho konfliktu medzi SIS a NBÚ, že práve tajná služba lieta v ťažkých podozreniach a vyzerá najprehnitejšie? Odkiaľ idú najväčšie tlaky proti Mojžišovi, odkiaľ vzal premiér "analytický materiál", z ktorého čerpal na generálnej prokuratúre? Dnes pritom vieme, že pre Ivana Šimka, SMK i KDH sa Dzurindove pramene ukázali nepresvedčivé.
Jednoducho a jasne: To, čo momentálne na Slovensku prebieha, je zúrivý odpor tzv. starých štruktúr odovzdať svoje pozície a pratať sa do pekla. Masívna podpora Západu Mojžišovi svedčí naopak o tom, že budovanie NBÚ je navzdory pretrvávajúcim nedostatkom na správnej ceste. A to je dôvod takého intenzívneho záujmu centrály NATO a dvoch kľúčových krajín, USA a Británie, o terajšie udalosti v SR. Intervencie v prospech napadnutného riaditeľa NBÚ nie sú výrazom nejakých iracionálnych sympatií, ale signálom, že svoju prácu robí pravdepodobne dobre. Bolo by asi naivné predpokladať, že v centrále NATO nemajú o činnosti NBÚ dostatočný prehľad.
Ešte pred pražským summitom NATO v novembri 2002, ktorý odhlasoval druhú vlnu rozšírenia, Slovensko sľúbilo vyriešiť problém ochrany utajovaných skutočností cestou spoľahlivých previerok personálnej i priemyselnej bezpečnosti. Štát, kde sa masovo ilegálne odpočúva, s nahrávkami kšeftuje, politici sa krížom krážom vydierajú, neexistuje jasná deliaca čiara medzi podsvetím a štátnymi inštitúciami a minister vnútra hovorí o mafiách prechádzajúcich naprieč (aj) tajnou službou a štátnou správou a pod., taký štát jednoducho nemôže byť dôveryhodným partnerom. Dzurindov úder proti Mojžišovi naznačuje, že vo finiši prístupového procesu akoby strácal záujem o dôveryhodné partnerstvo i plnenie daných sľubov. Prečo?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
