verejnosti, ktorej sa spoločná európska mena teší vo vstupujúcich krajinách, vrátane Slovenska.
Komisia včera pripomenula, že Slovensko a ďalších deväť vstupujúcich krajín, má povinnosť prijať raz euro, ktorá im vyplýva zo Zmluvy o EÚ. Zmluva však nehovorí, kedy sa tak má stať. Pred prijatím eura musí každá krajina dva roky stráviť v tzv. výmennom kurzovom mechanizme II (ERM-2). Ako vysvetlil hovorca EK pre menové otázky Gerassimos Thomas, noví členovia majú povinnosť v istom momente vstúpiť do ERM-2, nie však zároveň so vstupom do únie. Tieto krajiny prechádzajú reštrukturalizáciou, prispôsobujú svoju ekonomiku dôsledkom vstupu na vnútorný trh a preto potrebujú narábať inak so svojimi ekonomickými a menovými nástrojmi, ako keby boli členmi ERM-2, vysvetlil hovorca. "Radíme im preto, aby skôr, ako obmedzia svoje nástroje menovej politiky a výmenných kurzov (vstupom do ERM-2), dosiahli dostatočný stupeň konvergencie," dodal Thomas.
Predstavitelia EK včera odmietli obavy, že by negatívne výsledky referenda vo Švédsku v nedeľu a v Dánsku pred dvoma rokmi mohli mať nepriaznivý vplyv na podporu spoločnej meny vo vstupujúcich štátoch. "Neočakávame nejaký domino efekt," povedal Thomas. Pripomenul, že podľa výsledkov prieskumu Eurobarometer obyvatelia budúcich členských krajín euro výrazne podporujú. Podľa júlového prieskumu podporuje euro 70 percent Slovákov, proti spoločnej mene je ich len okolo 16 percent. Slovenská vláda deklarovala úmysel pripojiť sa k euru v rokoch 2008-09. Analytici sa zhodujú, že výsledok švédskeho referenda môže urýchliť vznik "dvojrýchlostnej" EÚ.
Po 1. máji 2004, keď do únie vstúpi 10 nových krajín, bude členmi eurozóny 12 štátov, mimo bude 13. "Budeme mať takmer stálu skupinu tých, ktorí sú mimo, a ktorí sa nepripoja k euru skôr ako v roku 2010. To posilní smerovanie EÚ k dvojrýchlostnej Európe, pričom v eurozóne bude v ekonomických otázkach užšia spolupráca," citovala agentúra Reuters analytičku londýnskeho Strediska európskej reformy Katinku Baryschovú. Väčšina expertov sa ale zhoduje, že to nijako nespomalí smerovanie nových krajín zo strednej a východnej Európy k prijatiu spoločnej meny, ktorú tieto krajiny vnímajú ako záruku menovej stability pre svoje ekonomiky závislé na zahraničných investíciách.
Neúspech švédskeho referenda a nedávne záporné hlasovania obyvateľov Dánska, Írska či Nórska ale prehĺbil obavy napríklad o osud pripravovanej európskej ústavy, ktorú viacero štátov chce dať na schválenie občanom vo všeľudových hlasovaniach. V doterajších neúspešných referendách totiž dokázali často neorganizovaní odporcovia európskych projektov poraziť masívne a finančne náročné proeurópske kampane. Dokazuje to, že EÚ a jej projekty sú bežným ľuďom vzdialené a často ich podporuje len politická špička. "Prevláda všeobecný pocit, že príliš veľa sa toho v Európe deje zhora nadol a príliš málo zdola nahor, že je príliš málo demokracie," povedal šéf bruselského Strediska európskej politiky John Palmer.
Autor: ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
