im však ešte strháva daň, tá sa však vyratúva pre každého osobitne s ohľadom na to, či má deti, je žanatý (vydatá) a iných podmienok.
V týchto platových tabuľkách sa berie do úvahy prax stredoškolského učiteľa a jeho dosiahnuté vzdelanie a kvalifikácia. Počet rokov praxe je zoradených do 12 platových stupňov, prvý je do dvoch rokov praxe, posledný nad 32 rokov praxe. Platových tried podľa dosiahnutého vzdelania je 11, v deviatej sú už vysokoškolskí vzdelaní učitelia (titul Mgr), stredné školy svojich učiteľov bez ukončeného vzdelania vysokej školy prijímať nemajú.
Učitelia môžu učiť na strednej škole po absolvovaní pedagogickej školy, vtedy sú zaradení do 9. platovej triedy. Po roku praxe sú zaradení do desiatej. Do jedenástej triedy sa učiteľ dostane po piatich rokoch čistej odbornej učiteľskej praxe a abolvovaním prvej kvalifikačnej skúšky. Do jedenástky sa dostane aj ďalšou aprobáciou (možnosť vyučovať ďalší, tretí, predmet) alebo rigoróznou skúškou. Rigorózna skúška je 'malý' doktorát, pri ňom sa získa titul PhDr, RNDr alebo PaedDr. Ak prejde 'veľkým' doktorátom (titul Phd za menom, v minulosti kandidát vied CSc.), kvalifikáciu si zvýši takisto.
Možnosť učiť na stredných školách majú aj vyštudovaní inžinieri, tí však musia absolvovať aspoň dvojročné doplnkové pedagogické štúdium (na odborných školách je to dokonca žiaduce, aby vyučovali aj študovaní inžinieri). To si môžu urobiť aj počas učenia na škole, na túto prax majú lehotu 4 roky, podmienky na zvyšovanie kvalifikácie majú podobné ako absolventi pedagogických škôl.
Učitelia nie sú platení hodinovou mzdou, ale ich plat sa počíta pomocou spomínaných tabuliek. Nariadenie vlády z roku 2002 o rozsahu vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov predpisuje odučiť pedagógom 22 vyučovacích hodín týždenne. Sú však aj výnimky, napríklad triedni učitelia majú o hodinu menej, takisto kratšie pracujú aj zástupcovia, či riaditelia škôl. Keď učitelia pracujú nadčas, dostávajú 30% priemernej hodinovej mzdy tarifného platu. A čo sa týka dovoleniek, v nich sú učitelia dosť obmedzovaní. Vybrať si voľno zo 40 dní ročne môžu len vtedy, keď majú študenti prázdniny. Ak je normálny vyučovací deň, musia podať mimoriadnu žiadosť o udelenie voľna. Takisto si uprostred pracovnej doby nemôžu urobiť pauzu kedy len chcú, ale len keď je prestávka aj pre študentov.
Povolanie učiteľa nie je len o pár hodinách v škole a 'padla'. Prácu v podobe opravovania písomiek a prípravy na ďalší deň vyučovania si nosia aj domov. Nelichotivá finančná situácia v školstve ich núti kupovať si základné kancelárske potreby za vlastné. O investíciách do svojho zamestnania hovorí učiteľka nemčiny a geografie: "Nárazové je to najmä na začiatku školského roka. Musela som si kúpiť tri sady nemeckých učebníc pre všetky ročníky, čo bolo niečo okolo 1500 korún. Samozrejme si kupujem aj odborné časopisy, ktorými sa sama vzdelávam, mesačne to je asi 400 korún, to nerátam knihy a encyklopédie. Takisto si kupujem aj kancelárske potreby ako napríklad papiere, či perá."
Priemerná mzda v roku 1997 bola v školstve 7 252 korún, v bankovníctve 16 836. Menej ako v rezorte školstva zarobili už len pracovníci verejných a sociálnych služieb a zamestnanci v poľnohospodárstve a lesníctve a aj to len o necelých 500 korún. Pred dvomi rokmi sa síce priemerná mzda učiteľov zvýšila na 10 481, pre porovnanie však učiteľ v susednom Česku zarobil 13 336 Kč, čo je dnes v prepočte asi 17 083 slovenských korún. A toľko je zhruba nástupný plat počítačového odborníka.
Sami teda vidíte, že platy učiteľov nie sú ružové aj vzhľadom k tomu, koľko do povolania investujú. Veď taká čašíčka v Bratislave zarobí rovnako, ak nie viac, a nič do svojej práce nevráža. Čudovať sa teda úniku mozgov za hranice a poklesu záujmu mladých ľudí o učiteľské kreslo nemôžeme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
