svete a momentálne sa "mixuje". Finálne by mal vyjsť už v októbri. Jeho názov zatiaľ nie je známy, možností je viac, no zatiaľ dominuje "Bubeník je najlepší".

Približne pred rokom ste na Pohode krstili svoj prvý dvojalbum Kysak, ako sa mu darí?

Martin Višnovský: "Výroba CD-čka je strašne komplikovaná vec, lebo viac sa toho robí načierno a ľudia si to nahrávajú, ako by sa to malo predať, ale myslím si, že celkom slušne."

Vaši fanúšikovia si asi na každom koncerte vyskandujú Kristínku. Ako vlastne vznikla?

M.V.: "Úplne normálne, robili sme si srandu z toho ako to celé je, no a ja som to na skúške prvýkrát zaspieval. Ten text nám už potom zostal, nie je vôbec pripravený, ja som to len tak zaspieval, mali sme z toho strašnú srandu, a preto sme si povedali, že urobíme aj takú pesničku. Vlastne my sme ju rovno urobili, takže ju nebolo treba robiť, ale vzniklo to úplne spontánne, v podstate asi ako všetko, čo kedy vzniklo v našej skupine."

Minule ste hovorili, že máte radi východ, vašich fanúšikov, ktorí sú veľmi priateľskí a s ktorými idete na pivo... Ešte sa vám neprejedlo bohémstvo, nemáte niekedy pocit, že hudobníci sú ako veľké deti?

M.V.: "Pri hudbe sa dá veľmi ťažko dospieť, veď sa stačí pozrieť napríklad na Mňágu. Dá sa pri hudbe dospieť? Nijako sa to nedá. V podstate, keď niekto má hudbu rád a baví ho, tak ju robí, i keď sú určití ľudia, ktorí ju robia z iných dôvodov a prináša im určité výhody, ale myslím, že pri takej hudbe, akú hráme my... A bohémsky život, ten máme 'úplne šialený'. Akurát nacestujeme každý týždeň dva a pol tisíc kilometra a zahráme tri koncerty. Neviem, čo je na tom bohémske, akurát to, že máme pocit, že sa niečo vo svete deje, lebo väčšinou prídeme na akcie, kde sa niečo deje (smiech), ale ináč, nejaký bohémsky život? To ťažko."

Vaše pesničky pôsobia veľmi veselo. Ako sa vás dotýkajú súčasné, ak sa to dá takto nazvať, svetové problémy?

M.V.: "Sú v nich rozobrané všetky ťažké životné problémy. O tom je napríklad "Načo to všetko", to je presne o tom, ako žena pomáha chlapovi, všetko robí ako to chce on a pritom on to vôbec nechápe. To je životný problém, ktorý sa týka množstva ľuďí. Takých pesničiek máme dosť veľa. Ako "Mám 25", ktorá je o emancipovanej žene, a tak... My tam rozoberáme komplet všetky problémy, len bohužiaľ nemôžeme za to, že ľuďom to, čo žijú pripadá byť srandovné. Nájde sa tam množstvo vecí, ktoré sú úplne reálne a aj vážne. Ale nie je to úplne vážne, my robíme skôr 'od-vážne' piesne. To je lepšia charakteristika."

Kapely, ktoré boli kedysi považované za alternatívne, sa dnes tešia čoraz väčšiemu úspechu. Žiarivým príkladom sú Horkýže Slíže. Myslíte, že ich budete nasledovať?

M.V.: "Tieto veci sú mimo nás. My hráme vždy maximum, čo vieme zahrať a keď ľudia chcú a majú nás radi, tak je dosť možné, že sa to stane. Ale my to nevieme nejako ovplyvniť, teda už vôbec nie nejakými mediálnymi kampaňami, proste, že príde Pročko a 'Ježiš, ako je to strašné'... Tieto veci sú mimo nás, čiže my nemáme prvoplánovo urobené mediálne veci, ako hranosť v rádiách alebo tak. Ale keď sa to stane, tak sa to stane..."

Medzi východom a západom sa dá spozorovať isté napätie. Pociťuješ to ako negatívum?

Tomáš Paľo: "Ja sa snažím čím viac rozprávať po východniarsky, i keď niekedy mi to nejde. Tam som sa narodil, som 'stamať'. Viem trošku po slovensky, veľmi dobre po východniarsky, trošku po anglicky, nemecky. Ale nejak extrémne to nepociťujem, lebo ľudia sú rôzni všade a záleží len od konkrétnych, ako sa správajú."

V médiách sa teraz často preberá strach rôznych osobností z tvorivej krízy. Bojíte sa jej vy?

M.V.: "Ťažko povedať, čo je vôbec tvorivá kríza. Už len tvoriť pesničku je pre nás dosť zložitý moment. Lebo ak nám to nejde, tak to proste úplne necháme tak, absolútne sa nezaoberáme tým, že či to budeme ešte niekedy hrať a či z toho ešte niečo bude. A možno o tri skúšky, keď to znovu hráme nám napadne niečo nové, čo to zlepší. Nekomplikujeme si život tým, že za každú cenu musíme mať nejakú pesničku."

Úloha lídra kapely pripadá často na speváka, ale vo vašej kapele ste všetci pomerne excentrické osobnosti. Nevadí vám to niekedy?

T.P.: "Maťo je v podstate hlavný spevák, aj spieva a tak mu treba, keď si to vybral. My sa popri ňom len zabávame. A nevadí nám to. Rozdelenie síl v kapele je úplne rovnomerné. Maťo robí hlavne texty, do toho sa mu viac-menej nemiešame, ale čo sa týka hudby, je to rovnocenné."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.