rokovanie do Bruselu. Šibe mu, alebo - má veľký strach.
Nepustiť šéfa NBÚ na stretnutie s Office of Security, čo je vlastne koordinačný orgán aliancie pre bezpečnostné úrady jednotlivých štátov, je neuveriteľná obštrukcia. Včera sme o tom písali - vyriešiť ochranu utajovaných skutočností je podmienkou NATO, ktorú sme sľúbili dotiahnuť pred termínom definitívneho vstupu. K plneniu sa zaviazala celá politická reprezentácia. Dzurinda týmto dáva najavo, že osoba Mojžiša je preň dôležitejšia ako integračná spôsobilosť Slovenska a plnenie vlastných záväzkov ho nezaujíma. "Pretože mám na to právo a som presvedčený, že treba konať tak, ako som konal" - to je zdôvodnenie, vyčerpávajúce a hlboké ako tradične. Je to horšie ako nejaká detinská zaťatosť, o ktorej hovoril Kaliňák - je to skoro sabotáž. Mikuláš Dzurinda komplikuje a sťažuje prístupový proces, ak rovno neohrozuje.
V poriadku - pamätáme si ešte politikov, ktorí robili personalistiku cez mŕtvoly. Napríklad Mečiar - presne takto nepustil vo februári 1993 Kňažka, zhodou okolností, tiež do Bruselu. Vtedy ale o veľa nešlo - mohla to byť pekná zdvorilostná návšteva (a Kňažko sa neskôr nacestoval dosť). Tu ale ide o budovanie kľúčovej inštitúcie, s akou nemá Slovensko skúsenosti. Áno, premiér mohol chytiť podozrenie, že Mojžiš ide za seba lobovať - no a čo?? Kým je vo funkcii, musí jeho pôsobnosť rešpektovať, bez ohľadu na to, aký má názor na jeho pôsobenie a aký osud mu chystá.
Tu sa treba vážne opýtať KDH a SMK, ako vlastne vnímajú svoju politickú a ústavnú zodpovednosť. Zákon hovorí, že NBÚ je samostatná centrálna inštitúcia, ktorá patrí pod vládu. Celú vládu - nie premiéra. Hrušovský i Bugár o tom musia niečo vedieť, keďže boli pri schvaľovaní zákona, ktorý bol pôvodne napísaný tak, že NBÚ má patriť pod vnútro. Neprešlo a ďalší návrh bol, že nech patrí pod premiéra. Tiež neprešlo - práve preto, aby sa zodpovednosť, dohľad a právomoci smerom k NBÚ rozložili na celú koalíciu. Dnes sa ale KDH a SMK tvária, akoby sa ich záležitosť netýkala. Miesto toho, aby hlasovali proti odvolaniu Mojžiša, zdržali sa hlasovania, hoci vospolok - vrátane Šimka - tvrdili, že neboli (dostatočné) argumenty. No dobre - vraj keby hlasovali proti, vyzeralo by to ako vyjadrenie nedôvery premiérovi. Sprostosť, ale nech, dôležitejšie je, že odvolanie zablokovali. Po včerajšku majú ale najvyšší čas, aby sa vyfarbili; premiér narušil činnosť NBÚ, ktorej funkčnosť je aj ich zodpovednosťou. Ústavnou i politickou. Právo podpisovať Mojžišovi cesty vláda ako celok na svojho predsedu iba delegovala, takže včerajší kúsok Dzurinda vyviedol aj s "vypožičanými" právomocami od KDH a SMK. Takže - čo oni na to? Súhlasia alebo konečne otvoria ústa?
Problém je, že tempo diktuje premiér a oni sú vo vleku udalostí. KDH i SMK si v koalícii tiež hľadia predovšetkým vlastné záujmové kruhy a táto kauza je na ostrie noža. Nepreženieme, že najjednoduchšie pre obe strany by bolo zatvoriť oči, roztiahnuť ruky a povedať - boli sme prehlasovaní. K tomu môže dôjsť už o týždeň, keď Dzurinda skompletizuje svoje bojové šíky o Pavla Ruska a náhradníka za Šimka. Ústupový scenár predznamenávajú už komentáre KDH i SMK, keď ťah proti ministrovi obrany označili za vnútornú vec SDKÚ.
Hoci nikto nespochybňuje, že post patrí SDKÚ a tá sa rozhodla ako rozhodla, ide stále o kreslo v koaličnej vláde, ktorá je aj ich vládou. Pohnútky a temné pozadie premiérovej posadnutosti sú ale dostatočným argumentom, aby aspoň z obsadenia NBÚ urobili principiálnu záležitosť. Postaviť problém do polohy buď Mojžiš, alebo koalícia by bol radikálny krok, ktorý však má svoju až dvojitú legitimitu. Po prvé, všetky signály ukazujú, že silové "riešenie" NBÚ bude pre krajinu škodlivé v zahraničí i doma, keďže skomplikuje vzťahy s NATO a postaví otáznik nad našu pripravenosť i dobrú vôľu vyriešiť ochranu utajovaných skutočností. Po druhé, štýl premiéra je už nielen neznesiteľný, ale rovno nedemokratický, čo samo osebe musí tlačiť dve koaličné strany k pokusom o korekciu. Teda ak sa nechcú stať pasívnymi divákmi, ba čo horšie - spolupáchateľmi.
Dzurinda sám seba vmanévroval do pozície človeka so zahmlenými motiváciami, konajúceho pod nátlakom resp. bez zrozumiteľného vysvetlenia. Stranám, ktoré na svoj štít a povesť niečo dajú, by to malo veľmi prekážať. Aj z mocenských dôvodov - po zmenách vo vláde ich môže čakať diktát dvojbloku SDKÚ-ANO. Teda v prípade, ak sa radikálnemu preusporiadaniu koaličných vzťahov hneď nepostavia. Niet lepšej príležitosti, ako Mojžišova kauza.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
