viesť k tomu, že počet týchto morských živočíchov bude rýcho klesať. Snahy o vytváranie podmienok na zachovanie stavu homárov však zatiaľ narážajú na to, že vedci vedia len veľmi málo o živote týchto zvieratok a o tom, ako interagujú s prostredím, v ktorom žijú. Intenzívnemu štúdiu života homárov sa venujú biológovia v Southamptonskom oceánografickom centre. Tí vyvinuli inovatívny elektromagnetický prívesok, ktorý sa upevní na telo homárov a umožní monitorovať ich polohu a úroveň aktivity v ich prirodzenom prostredí i na experimentálnom umelom útese vo vzdialenosti tri kilometre od morského pobrežia. Tieto merania umožnia, spolu s údajmi o teplote vody, intenzite svetla a morského vlnenia, odhaliť, ako homáre reagujú na sezónne zmeny svojho prostredia. Vedci napríklad zistili, že homáre sú pomerne nečinné počas najstudenejšieho obdobia roka a najviac sa pohybujú začiatkom noci v teplých mesiacoch (júl a august). Zistilo sa tiež, že homáre sa nerady pohybujú počas silného prílivu alebo pri rozbúrenom mori. V priebehu dňa sa homáre pohybujú skôr vtedy, keď je voda zakalená, než keď je priezračne čistá. V akváriu spomenutého centra sa tiež sleduje, kde si homáre najradšej hľadajú úkryt. Informácie, získané pri tomto výskume, poslúžia na optimalizáciu lovu homárov v budúcnosti.

Možno ešte spomenúť, že oceánografické centrum v Southamptone sa venuje aj vývoju umelých útesov, zhotovených z nových alebo recyklovaných materiálov. Pri tomto výskume sa sleduje, aké podmienky preferujú organizmy, žijúce v útesoch a ako sa správajú ryby v okolí prirodzených a umelých útesov.

Autor: rm

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.