jeho úrad vláde ako stanovisko SR na medzivládnej konferencii, čo začne v Ríme - o 2 týždne. Naši milí zástupcovia teraz môžu ústavný text, ktorého preklad dostali na začiatku septembra (!!), vo výboroch pripomienkovať a potom prijať k nemu slávnostné uznesenie, ktoré Kukan sľúbil vo vláde "zohľadniť". Vopred ale snemovňu upozornil, nech nekladie "kategorické požiadavky", lebo veľkým štátom EÚ sa návrh páči, nechcú ho otvárať a keď sa nahnevajú, tak budú zlí...
Ľahký tón je namieste, ale treba predoslať: Ide o najvážnejšiu tému, aká dnes v politike existuje. Hoci sme na Slovensku už prežili kampaň mobilizačnú a práve beží kampaň informačná, väčšina občanov netuší, že euroústava nie je akási ďalšia medzinárodná zmluva, ktorú sa ponáhľame uzavrieť, ale v prípade ratifikácie NR SR (a dúfajme referenda) sa stane súčasťou slovenského právneho poriadku, a to NADRADENOU domácim zákonom aj ústave.
Na rozdiel od všetkých zákonov a ústav sveta, tento dokument sa nerodil v štandardnom zákonodarnom zbore volených zástupcov ľudu, ale pripravil ho ad hoc postavený, nikým nevolený orgán, zvaný Konvent EÚ. Jeho návrh ústavného textu si osvojil júnový summit hláv štátov a šéfov vlád a definitívne schváliť ho má práve medzivládna konferencia. Po tomto akte sa už dokument nedá zmeniť - slovenský parlament, resp. ľud v referende, ho môže len v celistvosti prijať alebo odmietnuť.
Takto veru funguje európska politika. Všetci si pamätáme na novelizáciu slovenskej ústavy - kým sa našlo 90 hlasov, ubehli dva roky verejných diskusií a desiatky, ak nie stovky konzultácií politikov i právnikov. O väčšinu novelizovaných článkov sa viedol vášnivý politický zápas. Mnohé napokon schválené úpravy boli výsledkom tlaku verejnej mienky, ktorá sa takto spolupodieľala na ústavnej tvorbe právnikov a politikov (napríklad mierne oklieštenie imunity, predĺženie lehoty na zadržanie podozrivých z trestného činu). Vstup euroústavy do slovenského právneho poriadku bude mať účinky porovnateľné, ak nie väčšie ako predmetná novela; vplyv občanov a nimi volených politikov na jej články a paragrafy však bude nulový.
To sa netýka, samozrejme, iba Slovenska, ale občanov všetkých štátov. Európske smernice, nariadenia a teraz aj ústavu prijímajú politici zásadne a vždy ponad hlavy svojich voliteľov. Je to proces, ktorý sa vymkol z kĺbov. Európska ústava, o ktorej začala rokovať Národná rada, je teda kabinetnou ukážkou javu, ktorý sa EÚ najviac vyčíta - deficitu demokracie.
Aj tak je hlboko zarážajúce, že slovenskí politici doteraz nevenovali E-ústave ani stotinu tej pozornosti, čo väčšine jednoduchých zákonov, ktoré prechádzajú parlamentom. Nie úmyselne, ale z ignorancie takto pristúpili na kastrovanie demokracie. A to je jeden negatívny dopad vstupu do EÚ, ktorý nás neminie - a už si ho spokojne môžeme dať za klobúk. Samozrejme, dobrá je námietka, že aj keby sa NR SR pred rokom zmenila na národný konvent a pravidelne glosovala vývoj v konvente európskom, aj tak by sme boli presne tam, kde sme dnes. Politici veru majú ospravedlnenie: ak si vezmeme hitparády tém, ktoré trápia obyvateľstvo, európska ústava je na tom ešte biednejšie, ako interrupcie. Aj to je pravda. Nikoho na Slovensku nevzrušuje, aké "supraprávo" nám tu zavedú... Tak nám treba.
Keďže NR SR môže len odporúčať (čo je vzhľadom na ústavný text tiež absurdum), jej pripomienky na pozícii SR v Ríme už nič nezmenia. Pripojíme sa k skupine menších štátov, ktoré budú asi trvať na plnom počte eurokomisárov. To je kľúčová kauza slovenskej diplomacie - čo krajina, to komisár. Nie je jasné, o čo bude výhodnejších pre občanov tohto štátu komisárov 25 ako 15, keď sa aj tak budú striedať - ale dobre. Omnoho podstatnejšia je druhá priorita, ktorú ohlásil Kukan: Trvať na práve veta, čiže jednomyseľnom hlasovaní, v oblastiach ako daňová, bezpečnostná a sociálna politika. Návrh ústavy neprenáša tieto kompetencie priamo na Brusel, ale hrozí - ak jednomyseľné hlasovanie raz rozhodne, že prenesené byť majú, tak späť sa už nedostanú nikdy. To je ďalší príklad deficitu demokracie - v EÚ sú dnes možné pohyby iba k centralizácii, návraty k decentralizácii, ak ten-ktorý experiment nevyjde, sú fakticky nemožné. Medzi konštitučné princípy EÚ pritom patrí subsidiarita, ktorá hovorí, že každá právomoc pracuje najefektívnejšie tam, kde je možné ju vykonávať čo najbližšie k občanom.
Hoci niet kruciálnejšej témy, parlamentná debata o euroústave je oneskorená formalita. Určite neuškodí, ale naozaj už ničomu nepomôže.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
