PhDr. Klaudia BUGANOVÁ, Východoslovenské múzeum Košice
Život stromu je mnohokrát dlhší než ľudský, preto je človeku strom zosobnením života, trvalosti, neustálej obnovy. Na celom svete sa ku stromom viazali rôzne predstavy, ktoré motivovali prejavy kultovej úcty a početné obrady. V mýtoch, rozprávkach a baladách európskych národov sa vyskytujú motívy o strome ako toteme, o strome ako symbole plodnosti, o premene ľudí na stromy. Stromy boli považované za sídla démonov a duší zomrelých, mohutné aj za sídla božstiev.
Strom je zakorenený hlboko v zemi, vyrastá do sveta pridávaním letokruhov, ktoré ukazujú jeho vek. Symbolizuje tri svety : korene svet podzemia, kmeň a konáre sú vo svete pozemskom a koruna speje až k svetu nebeskému.
Stromy u starých Slovanov
Stromy mali v úcte už naši slovanskí predkovia. Verili, že v nich sídlia duše zomretých, zároveň v nich, akoby večne živých a rodiacich, videli prejav večného života. Pretože strom žije omnoho dlhšie než človek, je mu zosobnením života, trvalosti a neustálej obnovy. Úmyselné poškodenie či vyťatie stromov sa jednoznačne odsudzovalo. Verilo sa, že kto vytne zdravý strom, do roka zomrie.
Mohutnému stromu sa pripisovali určité vlastnosti. Jedným z najzvrastlejších stromov dožívajúcich sa veku mnoho sto rokov je dub, preto ho Slovania zasvätili hromovládnemu bohu Perúnovi. Je symbolom sily, rastie pomaly, ale dosahuje úctyhodného veku. Tento stromový velikán má vraj dvojakú dušu.
Lipa bola posvätným stromom všetkých Slovanov, zasvätili ju bohyni Lade. Ján Kollár ju povýšil na symbol slovanskej vzájomnosti. Naši predkovia pod košatými korunami líp obetovali svojim pohanským bohom, schádzali sa tu k veselým slávnostiam i k vážnym zhromaždeniam.
Buk bol vhodným stromom, pod ktorým sa bolo možné schovať pred búrkou. Jeho vetvičky chránili ľudí pred hadím uštipnutím. Rástol v rozsiahlych bučinách. Tvrdé bukové drevo sa oddávna využívalo ako palivo, vyrábal sa z neho nábytok a mnoho ďalších užitočných vecí.
Vo veľkej vážnosti bol aj brest, ktorý mal vraj magickú moc. Vysádzal sa ako hraničný strom na poliach a na rozhraniach susedných katastrov.
Ľudia si cenili drevo hrabu, lebo bolo jedno z najtvrdších a najvýhrevnejších. Robili sa z neho palice, násady, obuvnícke kopytá a bijáky k cepom. Bolo po ňom pomenovaných mnoho miest a osád.
Svojmu najvyššiemu bohu Perúnovi zasvätili Slovania i liesku. Oriešky mali čarovnú moc učiniť človeka nezraniteľným. Dokázali tiež uhasiť oheň, odvrátiť búrku a zastaviť strelu v lete.
Veľkej vážnosti sa dostalo aj breze, ktorá u našich predkov bola veľmi váženou drevinou. Viažu sa s ňou prastaré zvyky "májenia". Na Turíce sa brezové prúty zastrkávali za okná domov na ochranu proti čarodejniciam.
Ochranno-magickú funkciu mal hloh, posvätený venček z neho chránil obydlie pred bleskom a báli sa ho všetky čarodejnice. Z brezy sa zhotovovali metly a pradávno ju kvôli výhrevnosti využívali hutníci pri tavení kovov a rúd.
Vŕba bola uctievaná pre svoju neobyčajnú životaschopnosť. Robili sa z nej veľkonočné korbáče. Podľa ľudovej viery bola stromom, na ktorý sa preniesla nemoc. Mimoriadnu ochrannú moc mali kvitnúce ratolesti - bahniatka, ktoré sa nosili na kvetnú nedeľu posvätiť do kostola.
Na pozemkoch našich predkov rástli aj ovocné stromy, najčastejšie slivky, rôzne odrody jabloní, hrušiek, čerešní a orechov. Plody jablone symbolizovali plodnosť. V obyčajovej tradícii bola spájaná s rajským stromom. Tento sa v cirkevnej terminológii nazýva arbor vitae a je symbolom pádu prvého človeka a jeho vyhnania z raja. Hruška chránila pred bleskom a používala sa v mágii. Tvrdé hruškové drevo sa dobre leští, preto ho opracovávali rezbári a stolári. Plody čerešne platili za symbol lásky a drevo bolo veľmi vhodné pre výrobu kuchynského náradia. Vyschnutý orech veštil smrť gazdu, ktorý si mal nechať z neho zhotoviť truhlu, pretože v truhle z iného dreva by nemal po smrti pokoj.
Národným stromom našich východných susedov Ukrajincov je kalina, Rusi sa zahľadeli do brezy, Maďari si vybrali agát. Nemci si za symbol svojho národa zvolili dub, Gréci si uctia jabloň.
Autor: Mgr. Uršula Ambrušová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
