Východoslovenské múzeum

v Košiciach

V predchádzajúcich dvoch častiach sme vám priblížili jeden z najväčších objavov vynájdenie papiera, jeho výrobu v Egypte, Číne, rozšírenie použitia Arabmi a cestu do Európy. Dnes pokračujeme ďalším vývojom papiera a jeho výrobou na našom území.

Pre výrobu papiera sa tiež spracovával odpad vzniknutý pri výrobe hodvábu, či iného textilného odpadu alebo zo starých handier. Podľa údajov na to prišiel v roku 105 n. l. istý Ts´a i Lun /Caj Lun/, ktorý bol vysokým úradníkom u cisára Ho Ti z dynastie Ham, v provincii Lei - yang. Vynález splsteného papiera sa síce pripisuje Ts´a i Lunovi, ale isté je, že už pred ním boli pokusy nahradiť drahý hodváb iným materiálom, lacnejším ale rovnako dokonalým. Eunuch a neskôr minister Ts´a i Lun tieto pokusy len zhrnul a zdokonalil. Tak boli rastlinné vlákna, dovtedy používané ako základný materiál nahradené starými handrami. Pri výrobe papiera sa z handier a vody uvarila kaša, ktorú vo veľkých kadiach miešali a roztĺkali drevenými kladivami na vodný pohon. Táto hmota sa glejovala a potom do nej ponárali sitá a nechali sa odkvapkať. Hárok papiera sa ešte hladil, alebo lisoval na ručnom lise a sušil.

Handier bol však čoskoro nedostatok a na konci 17. storočia začalo pátranie po lacnej a bežne dostupnej surovine, ktorá by nahradila handry. Bádanie bolo dosť spletité a niektoré návrhy dokonca aj kuriózne. Východísko v hľadaní náhradného materiálu našli najprv v slame, lenže tá zlyhala pre nekvalitu. Jedným zo zaujímavých návrhov bol vyrobiť papier z osích hniezd. Prečo práve osie zniezda dali podnet človeku k výrobe papiera ? Osy totiž vyrábali papier z dreva dávno pred človekom. Osy sú známe už z treťohornej doby a predpokladá sa, že žili podobným spôsobom ako dnes. Svoje hniezda si stavali zo strúchnateného dreva, len sršeň a čiastočne aj osa obyčajná z dreva čerstvého. Možno u nich hovoriť, o papierových hniezdach. V jednom starom diele o prírode a technológii z roku 1800 sa dočítame o osích hniezdach toto : "Látka týchto hniezd zasluhuje náš obdiv tak isto ako včelí vosk. Je veľmi podobná sivému pijavému papieru. Vonkajšia strana hniezda sa skladá z väčšieho počtu takýchto tenkých papierových listov. Materiál naň berú osy zo starých okenných rámov. Z dreva zrezávajú ostrými zubami tenké vlákna, rozmrvia ich, navlhčia v ústach, vymiesia v cesto a vytvoria z neho guľôčky, ktoré odnášajú do svojho príbytku. Tu z nich vytvoria zubami a nohami tenké lístky, ktoré používajú na stavbu hniezd." Táto práca vzbudila pozornosť istého prírodovedca a priviedla ho na myšlienku napodobniť osy a zhotoviť papier z dreva, alebo iných rastlinných častí. Pokus bol korunovaný úspechom, aj keď tento papier bol krehký a pre sivé sfarbenie sa nedal použiť na písanie.

Takže nakoniec všetko skončilo tam, kde začali Číňania pred dvetisíc rokmi, a to pri rastlinných materiáloch. Francúzsky fyzik Reamur navrhol, aby sa papier vyrábal z dreva. Prvé použitie dreva na výrobu papiera bolo zaznamenané v roku 1769, ale až v polovici 19. storočia sa výroba papiera z drevitej kaše dostáva do povedomia širšej verejnosti. Presnejšie v roku 1843 tento problém vyriešil Saxon Keller, svojim objavom celulózy, kde základom bolo drevo. Mimochodom prvé noviny z drevoviny boli New York Times, ktoré vyšli v roku 1870.

V 18. storočí sa aktivita remeselníkov preniesla do manufaktúr. Úsilie zvýšiť produkciu viedlo k snahe vykonať čo najviac práce pomocou strojov. V roku 1799 si nechal N. L. Robert patentovať papierenský stroj, ktorý využíval súvislý pás drôteného sita miesto pracného naberania jednotlivých listov na rám /model sa nachádza v Science museum in South Kensington v Londýne/. Strojom vyrobený papier bol oveľa kvalitnejší a produktivita výroby sa zvýšila tak, že postupne vytlačila ručne vyrábaný papier.

Na Slovensku sa začal papier používať od začiatku 14. storočia. Dovážal sa z Talianska, prostredníctvom benátskych a janovských obchodníkov a z Francúzska. V 15. storočí nastala zmena v monopolnom postavení Talianska vo výrobe papiera a v 16. storočí sa už na naše územie dovážal papier z juhonemeckých a rakúskych papierní. Prvé správy o výrobe papiera na Slovensku pochádzajú z roku 1530. Záznam, ktorý to potvrdzuje súvisí s obliehaním Levoče a spomína vypálenie papierne. Výroba papiera je viazaná na prírodné podmienky a surovinovú základňu. Papiernickí majstri potrebovali k nepretržitej činnosti vodný prúd, ktorý nezamŕza ani v najtuhších mrazoch pre pohon stúp mlynskými kolesami a suroviny - handry, hlavne ľanové. Aj keď obe podmienky boli splnené predsa predpoklady pre výrobu papiera na Slovensku nastávajú až v 16. storočí. O storočie neskôr už vznikajú papierne na Slovensku vo všetkých oblastiach. Zakladateľmi sú väčšinou panstvá. Ručná výroba papiera bola zvlášť rozšírená na Východnom Slovensku. Medzi najstaršie papierne patria vo Veľkej, v Teplici, v Ružbachoch, v Poprade a v Michale. Korabinsky vo svojom Lexikone z 18. storočia uvádza zmienky o najmenej 24 papierňach, ktoré vyrábajú papier strednej akosti. Historik Fényes tvrdí, že v roku 1847 bolo 71 papierní v Uhorsku, z toho 59 na Slovensku. Najznámejšie boli : Bardejov /1722/, Slavošovce /1817/, Harmanecké papierne /1829/ a SOLO Ružomberok /1880/. Podľa posledných zistení bolo na Slovensku celkom 81 papierní s ručnou výrobou papiera.

Vybavenie papierní bolo pomerne jednotné. Pozostávalo z týchto zariadení : vodné koleso na pohon stúp a holanderov, stupy a holandre na drvenie handier, nádrže a kade, kuchyňa na varenie gleja, ručná úpravňa, sušiareň, prípadne ešte iné pomocné miestnosti ako sklad handier, alebo tzv. triediareň.

V Európe sa výrobcovia papiera väčšinou združovali v cechových organizáciách. Keďže na Slovensku papiernici cechy nemali, o živote týchto remeselníkov, o ich zaujímavej a náročnej práci "kumšte" ako ju sami často nazývali sa dozvedáme zo zachovaných písomných dokumentov, prevažne z rakúskych a maďarských artikúl.

(Pokračovanie)

Autor: Mgr. Uršula Ambrušová

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.