zaujímavejšie by bolo, keby sa to odohralo v minulosti, ale zas nie veľmi dávnej, niekedy keď Košice boli v rozkvete. Najlepšie hádam po roku 1804, keď už v meste sídlilo aj biskupstvo. Isto by som sa skamarátil so župnými úradníkmi i županom samotným. Aby som to teda mal blízko do Župného domu (terajšej Galérie Júliusa Jakobyho), ideálne by mi bolo bývať hneď vo vedľajšej budove v hoteli Čierny orol. Oproti cez ulicu by som to mal blízko na farský úrad, pár krokov do Dómu a len sto metrov k východu z mesta, Južnej bráne mestských hradieb.
Čierny orol bol postavený v r. 1872 v období stavebného boomu (Župný dom, Radnica, už neexistujúca Reduta), lebo po tom, čo sa skončili konflikty medzi katolíkmi a protestantmi, nastal konečne pokoj. Tiež už boli uvedené do praxe osvietenská reformy Márie Terézie a Jozefa II.
Klasicistickobaroková budova v sebe ukrývala prepychové apartmány orientované na Hlavnú ulicu a menej honosné izby smerom do dvora. V pasáži možno dodnes uhádnuť, kde boli stajne pre mobilných hostí.
Čierny orol bol hotelom približne 80 sezón. V roku 1860 prišiel do Košíc prvý vlak a vznikla Mlynská ulica ako spojnica stanice a centra, a na nej niekoľko nových konkurenčných hotelov (napr. hotel Európa).
Budova už vtedy preto radšej slúžila cisárskemu žandárstvu a neskôr za 1. čs. republiky tam bola ľudová kuchyňa pre chudobných. Zmena mala nastať až za "socíku", keď sa komunisti dohodli sami so sebou, že susedný Dom Košického vládneho programu (Župný dom) pre potreby propagandy nepostačuje, a preto že aj v Čiernom orlovi treba zriadiť expozíciu revolučných tradícií mesta Košice. Z antikvariátu na prízemí sa mala stať predajňa politickej literatúry, len s drogériou nevedeli čo robiť. Hlavný architekt si našťastie myslel, že obyčajných obchodov zostalo v centre už málo, a preto ju nechcel nechať prebudovať na niečo ideologické.
Nežná revolúcia stihla zachrániť aj túto budovu pred nezmyselnou rekonštrukciou. Po nej tam vznikla prvá vynovená pasáž, ktorá spojila Hlavnú s malým námestím na Zvonárskej. Práve tam preniesli z parku bývalej Cisárskej polepšovne a osadili koňa. Presne takého (len menšieho), ako je na Václavskom námestí v Prahe. A to tak, že ho dobre vidno už z Hlavnej. Ide o jednu z dvoch štúdií (druhá je v Brne) českého sochára J. V. Myslbeka, ktorou sa pripravoval na kompletnú a konečnú verziu snáď najznámejšieho pražského pamätníka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
