druh je dážďovník, patrí medzi krátkonožce, spolu s kolibríkmi a s východoázijskými salangami, hniezda ktorých sú povestné "lastovičie hniezda" považované za pochúťku najmä Číňanmi.
Pravé lastovičky sa vyznačujú dlhým vidlicovito vykrojeným chvostom. Rýchlo lietajú, pred dažďom nízko nad zemou. Zvyčajne zahniezdia pod balkónmi a rímsami, miskovité hniezda budujú z blata, hore otvorené. Beloritky majú kratší a menej vykrojený chvost ako lastovičky a nelietajú tak rýchlo a elegantne. Hniezdo stavajú tiež z blata, ale hore uzatvorené, len s malým otvorom na vkĺznutie. Sú spoločenské, rady vytvárajú hniezdne kolónie a pred ťahom do zimovísk sa združujú do početných kŕdľov.
Dážďovníky, ľudovo mestské lastovičky, žijú len v mestách s vysokými budovami, na vidieku nie. Majú veľmi dlhé úzke krídla, pre ich dĺžku neodkážu vzlietnuť zo zeme, lebo nie sú schopné zamávať krídlami. Normálne vzlietnu tak, že sú zavesené na stene domu a spustia sa dolu, počas pádu začnú mávať krídlami. Lietajú len za teplých letných podvečerov v početných skupinách vysoko nad budovami. Pred dažďom unikajú na veľké vzdialenosti, podľa čoho dostali pomenovanie. Keď kvôli nepriaznivému počasiu ich mláďatá ostanú bez potravy, prejdú do stavu nehybnosti, ich telesná teplota silne poklesne. Po zlepšení počasia a návratu rodičov sa ich aktivita obnoví. Dážďovníky nestavajú hniezda. Vajíčka kladú do štrbín vysoko na stenách alebo pod strechami domov, iba nedbanlivo vystlaných perím, chlpmi a rôznymi vláknami, ktoré nachytali za letu vo vzduchu. Dážďovníky sú teplomilné. K nám prilietavajú až v máji, ako prvé sťahovavé vtáky nás opúšťajú už koncom augusta. Pri ťahoch letia rýchlosťou do 100 km za hodinu na zimoviská vzdialené asi deväťtisíc km. Ich mimoriadne letové schopnosti umožňuje veľká plocha krídel v pomere k veľkosti tela.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
