do lexiky latinského, anglického, nemeckého či iných jazykov. Platí to aj pre v súčasnosti často používaný výraz asertivita. Keď položíte ľuďom otázku, či vedia, čo je asertívne správanie a či sa riadia jeho zásadami, podaktorí sa zháčia nad týmto slovným spojením, iní zasa vedia tento jav popísať iba okrajovo, a je len veľmi málo takých ľudí, ktorým vysvetlenie tohto pojmu nerobí vôbec žiadny problém. Pod pojmom asertivita rozumieme zdravé sebapresadzovanie, schopnosť komunikovať s ľuďmi bez toho, aby sme s nimi manipulovali, prípadne, aby naše správanie nebolo pasívne alebo agresívne. Pri sledovaní medziľudskej komunikácie, niektorí menej asertívni jedinci si zamieňajú asertivitu s agresivitou. V asertivite nejde len o odmietanie. V bežnom živote okrem odmietania aj prijímame, počúvame, pozorujeme... Najdôležitejšie v tomto spôsobe správania je však prijímať - príjemné i nepríjemné stránky faktov. Dôležitá je aj efektívnosť komunikácie, teda výber správnych slov, ale aj iných prostriedkov ako sú inotácia, zafarbenie hlasu, mimika tváre, gestikulácia. O tom, či sa jednotlivec dokáže asertívne správať, nerozhoduje len on sám. Dôležitá je spätná väzba, teda to, ako sa na jeho správanie pozerajú ostatní. Pri jej poskytovaní je nevyhnutné zamerať sa na správanie, nie na osobu, na jej konanie, a nie na predstavu, ktorú sme si o nej vytvorili. Tento typ správania sa dá osvojiť celkom jednoducho, ľudia mu však nevenujú dostatočnú pozornosť, ale pritom sa neustále sťažujú, že ich nikto nerešpektuje, alebo na ich rešpekt vynútený despotizmom pozerajú s opovrhnutím.
Autor: Matúš MAGYAR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
