MINERALÓGIA
Mimoriadne sú cenené bezfarebné (belasobiele alebo celkom číre) exempláre, ktoré nemajú žiadne uzavreniny. O niečo nižšiu hodnotu majú modrasté, žltkasté alebo hnedasté krištále. Diamanty šperkovej kvality sa najprv triedia podľa veľkosti tvaru. Potom sa režú diamantovými kotúčmi. Pri brúsení sa všeobecne pracuje v tých smeroch, v ktorých má kameň nižšiu tvrdosť. Ak sa brúsenie podarí a kameň získa optimálny tvar, prejaví sa charakteristický "oheň" - vlastnosť, ktorá sa vysoko hodnotí. Zle vybrúsené diamanty sa musia znova opracovať, čo znižuje hmotnosť kameňa a tým i jeho cenu.
Oheň a diamantový lesk sa najlepšie prejavia pri vybrúsení kameňa do tvaru briliantu (briliantový brús). Tento druh brúsenia využíva dobrú štiepateľnosť kameňa, rovnobežnú s plochami oktaédra. Označenie briliant ako tvar brúsu sa často používa len pre diamanty, ale v skutočnosti je opodstatnené pre všetky kamene, ktoré sú brúsené do typického, väčšinou okrúhleho tvaru s 58 plôškami (fazetami). Pri briliantovom brúse tvorí hornú časť pomerne veľká tabuľka, ktorú ohraničujú rôzne naklonené fazety. Časť brúseného kameňa s najväčším obvodom sa nazýva rundista. Dolná časť kameňa, ktorá predstavuje približne dve tretiny celkovej výšky vybrúseného diamantu, sa označuje ako spodok. Okrem tohto klasického tvaru sa pri brúsení robia i ďalšie tvary, napr. oválny, trojuholníkový a hviezdový fazetový brús, brús v tvare kvapky (pendlok) alebo lodičky (naveta, markíza).
Roku 1905 bol v oblasti Transvaal (Južná Afrika) nájdený diamant, ktorý vážil 3106 karátov. Podľa majiteľa baní T. V. Cullinana bol pomenovaný Cullinan (na snímke). Po rozštiepení z neho bolo vybrúsených 36 kusov, medzi nimi Cullinan I (530 karátov), ktorý sa spolu s Cullinanom II (317 karátov) nachádza v anglických korunovačných klenotoch.
Známy je aj sýtomodrý diamant Hope (45 karátov), ktorý sa nachádza v mineralogických zbierkach Smithsonovho ústavu vo Washingtone a hovorí sa, že prinášal nešťastie. Ďalej je to zelený diamant Dresden (41 karátov), Regent (137 karátov) a Sansy (55 karátov), ktoré kedysi vlastnil Ľudovít XIV. a teraz ich možno obdivovať v Paríži (Louvre), ako aj Koh-i-Noor (108 karátov), ktorý ako súčasť britských korunovačných klenotov možno vidieť v londýnskom Toweri.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
