milión nosičov. Z rozbehnutého rýchlika však v roku 1986 Petr Kotvald vystúpil. Začal spievať s novou kapelou TRIK. Pilierom autorského tímu sa stali skladateľ Jindřich Parma a textár Pavel Cmíral. Nekonvenčný imidž a choreografia vystúpení Petra Kotvalda sa stala pre vtedajších dôležitých nočnou morou. Objavili sa dokonca snahy cenzurovať jeho vystúpenia na obrazovke TV. Roky deväťdesiate začal úspešným albumom Gejzír, pri ktorom spolupracoval s Vilémom Čokom a Martinom Kumžákom.

Petr Kotvald dnes opäť vyvoláva dávnu extázu. Jeho vystúpenia majú západný strih a napríklad megahit Mumuland sa teší veľkému záujmu. Posledným je album Planeta svádění, ktorý vyšiel pred prázdninami.

Stretli sme sa v zákulisí Štátneho divadla pri generálke galaprogramu súťaže U. S. Steel - Talent night.

Vraj chystáte so Standom Hložkom koncert pri príležitosti 20. výročia pesničky "Holky z naší školky"

- Hovoríme o tom. Ak sa to podarí, tak by sme sa radi zišli po tých dvadsiatich rokoch, pretože je to výnimočná pieseň. Bola by škoda tie narodeniny neurobiť. Maximálne by to mali byť tri vystúpenia. A minimálne jedno. Záleží iba na peniazoch, koľko ich producent zoženie.

Stretávate sa?

- Vôbec. Život nás zavial každého niekde úplne inde.

Po koľkých rokoch budete stáť znova spolu na javisku?

- Naposledy sme v 98. roku urobili pár koncertov. A bolo by celkom pekné znova sa stretnúť pri príležitosti tohto výročia. Nie sme nejakí veľkí priatelia, iba sme spolu pracovali.

Vám sa ten návrat podaril, jemu nie.

- V roku 1999 som vydal album Najväčšie hity, kde boli remaky mojich vecí a sedem noviniek. Potom prišiel ďalší album Taxitotakneber a z neho zarezonoval práve Mumuland. Takže to bol vlastne môj návrat.

Kvôli pesničke Milujeme, kde spievate: "Milujeme slávu, milujeme krále, milujeme trávu, ste mali opletačky s políciou. Prišlo na vás udanie, že propagujete drogy.

- Jeden pán na mňa podal trestné oznámenie. Mal som potom poťahovačky s políciou v súvislosti s paragrafom o šírení a propagovaní drog.

Petra Solana, ktorý režíroval v 84. roku film s názvom O sláve a tráve nezavreli za tvrdého socíku kvôli propagovaniu narkotík.

- Ako sa hovorí: Čistému všetko čisté. Ten človek nepochopil o čom to je. Ale potom dostal rozum, asi za dva dni šiel a stiahol to. Vo vydavateľstve mu text ukázali, celý si ho prečítal a pochopil ho. Vzal to obvinenie zase späť. Prišlo mi to celé ako dobrá psina.

Bola by škoda pesničky kvôli takému nezmyslu.

- Konkrétne táto pieseň má taký sound, že sa do českého rádia jednoducho nehodí. Veľmi ju totiž u nás nehrajú.

Moje veci majú trochu smolu. Jedni ich majú radi, ale fungujú na takej nezávislej báze, undergroundovo, ako by mimo hlavný ťah rádií. Asi som sa netrafil do doby. Trebárs pesnička Dej nám sex v rádiu vôbec nefungovala. Text bol úžasný, ale ten sound akoby im nevyhovoval. Mám zistené, že niektoré piesne, ktoré som robil v roku 1993, si našli cestu do rádia až teraz. A prišiel som na to, že dvojica Parma-Cmíral je minimálne o krok vpredu, zvukovo, aj čo sa týka názorov na hudbu. A práve neporozumenie niektorých hudobných redaktorov v médiách je také obrovské, že sa nevedia cez to preniesť. Iba čas vždy ukáže nadčasovosť niektorých pesničiek. To bol prípad práve pesničky Dej nám sex.

V najnovších hudobných projektoch koketujete s tanečnou scénou.

- Čo je to tanečná scéna? Dnes je rozmanitá a nepopísateľná, širokospektrálna. Väčšina ľudí, ktorí hovoria, že robia tanečnú scénu, vlastne ani nevie, čo robí za štýl. Posunulo sa to kdesi celkom inde.

Ako si vás našiel producent Fredyho Mercuryho, ktorý sa prišiel pozrieť na váš koncert?

- Robím pravidelné adventné koncerty a on sa na jednom z nich objavil. Bolo to príjemné prekvapenie, ale ja som tú návštevu nijako nepreceňoval. Bolo príjemné, že tam vôbec bol. A bolo fajn, že robím jednu vec, ktorú spieval Fredy Mercury a že som mu ju mohol zaspievať a on si pritom pekne poplakal. Fajn, že ho to dojalo.

Čo tá vaša návšteva hrobu mafiána Al Caponeho? Na cintoríne ste vraj spôsobili rozruch.

- To bola úloha, ktorou ma poveril môj 18-ročný syn. Povedal, že keď pôjdem do Chicaga, musím sa pozrieť na hrob mafiánskeho bossa. Tak som si ho ozaj našiel. Ale bolo to zložité, lebo oni naňho nie sú veľmi hrdí. Bol to predsa len gangster. Našiel som to miesto a trochu som sa na tom hrobe pováľal a vyfotil. Mladý bol spokojný. V Amerike majú svoje modly, ako je Marilyn, alebo Elvis Presley, ku ktorým sa upínajú a množstvo slávnych osobností, v ktorých oni vidia zmysel svojej existencie. A tomu potom všetko podlieha. Práve takýto je napríklad kult Marilyn Monroeovej, potknete sa o ňu všade, hocikde na ulici ju nájdete v sadrovom vydaní v životnej veľkosti. Je to až smiešny kult, na ktorý my, Európania, nie sme zvyknutí...

Preto vznikla pieseň Marilyn?

- Nie. To bolo náhoda, tá už vznikla pred touto cestou.

Čo robí syn? Nasleduje vás?

- On nie je vôbec hudobne nadaný. Ale absolútne. Hudba mu nič nehovorí. Veľmi dobre maľuje. Chodí na gymnázium, toho roku bude maturovať a chystá sa na maliarsku akadémiu.

Dobre sa obliekate. Móda je vaše hobby?

- Mám ľudí, ktorí sa o mňa starajú. Pani Jana Tůmová mi robí kostýmy od začiatku mojej sólovej kariéry. Je to nesmierne talentovaná žena. Má to tak byť, pretože podľa mňa je treba na čo sa pozerať.

Sú aj takí, čo vás kritizujú...

- To je vždy tak. Človek sa nemôže zapáčiť každému. Ale o tom už umenie je, že má trochu vzbudzovať emócie, či už kladné, alebo záporné. Musíte predsa trochu kaliť vodu.

Na čo míňate peniaze?

- Najradšej neutrácam peniaze vôbec. Som kolenovrt a tí utrácajú neradi. Každý nákup je pre mňa hotový pôrod. Keď to musí byť, utrácam za niečo, čo je potom trochu vidieť. Povedal by som, že nakupujem nárazovo. Som ochotný utratiť peniaze za rekvizitu, oblečenie kvôli foteniu, alebo natáčaniu v televízii. A potom sa niekedy neudržím, keď príde nová kolekcia. Konfekciu nakupujem zásadne vo 4 You. Potrpím si na topánky a rád si kupujem spodnú bielizeň. Nenakupujem však preto, aby som robil exhibíciu pred zrkadlom v obchode. Ale na druhej strane, keď mi dcéra povie, že si má kúpiť do školy štyri zošity, tvrdím: Stačí jeden. Až predsa bude potrebovať druhý, tak si ho zas kúpi. Nerád totiž nakupujem do zásoby.

Pamätáte si špeciálne na niektoré vystúpenie v Košiciach?

- Teraz, keď ma viezli z letiska, šli sme okolo nového, ešte nedokončeného zimného štadiónu a spomenul som si, že ten starý sme skoro zrútili. Mali sme tam totiž dva koncerty ešte so Standom Hložkom a Hankou Zagorovou. Pamätám si, že tam stáli policajti a vyhlasovali "tlampačom", aby sa už ľudia netlačili, že je vypredané a lístky už nie sú a do haly sa už nedostanú. Dokonca nemohli prechádzať ani električky, všade boli ľudia. Atmosféra bola nádherná. Pod nami ľad a na ňom len koberce a chudáci ľudia sedeli v tej šialenej zime. Mali sme tam také nizučké pódium. Na tú atmosféru koncertu nikdy nezabudnem. Takže si Košice vždy spájam práve s týmto zážitkom. To bolo niečo najsilnejšie v mojej kariére.

Čo zaujímavé vás čaká najbližšie?

- Vydal som v júni pred prázdninami album a musím mu teraz urobiť promo cestu. A čo bude najbližšie? Odlietam do Ameriky študovať angličtinu. Letím na Miami a potom idem ďalej spolu so synom. On s angličtinou na rozdiel odo mňa nemá problémy, lebo sa ju učí od piatich rokov. A potom idem do Chicaga, kde ma čaká predstavenie v krajanskom klube. Už sa veľmi teším, lebo ma kamaráti povodia po pár zaujímavých miestach. Pri návrate si ešte urobíme zastávku v Amsterdame, tam strávime s Mikulášom deň, aby som mu mohol v Amsterdame ukázať vyhlásené kofišopy a kanály. Na druhý deň poletíme domov a potom už načisto skolabujem z toľkého presúvania.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.