V zápase za demafianizáciu Slovenska to ale kresťanskí demokrati tentoraz vážne prepálili. Rozhodnutie o bojkote spravodajstva i politických diskusií TV Markíza je nielen trefa do prázdna, ale priamo vlastný gól. Nie preto, že sa vzdali najsledovanejšieho mediálneho priestoru, ale preto, že toto je riešenie v demokracii proste neštandardné.
KDH tak učinilo preto, lebo Markíza "systémovo a dlhodobo manipuluje svoje spravodajstvo" a "nespĺňa základné etické a legislatívne normy nezávislého, objektívneho a vyváženého média". To však nie sú argumenty, ale banality. Manipulácia či neobjektivita nie sú výsadou Markízy - na slovenskej i svetovej mediálnej scéne sú prítomné dennodenne. (BBC, pre mnohých vrchol žurnalistiky, práve priznalo "miernu" manipuláciu v kauze Kellyho.)
Najsilnejšia slovenská súkromná TV je v tomto skôr pravidlom ako výnimkou. Ak zostaneme len pri tunajších televíziách, faktom je, že všetky spravodajstvá skresľujú, banalizujú, preháňajú, strašia, sú neúplné, a pod. A rozoznať hraničnú čiaru medzi zlým úmyslom a naivitou (nekompetenciou, hlúposťou) šéfov spravodajstva či redaktorov je väčšinou nemožné. Isté je, že dominuje skôr individuálne chybovanie ako redakčná politika. Palko bude mať napríklad obrovský problém ubrániť sa žalobe, ktorú na neho redaktori TVM podali za jeho údery "Na telo" pred týždňom. Jedna vec je obsah a miera skreslenia spravodajských šotov, vec úplne iná je úmysel, "píár" vložky, či dokonca preukázaná korupcia.
Isteže, kauza KDH vs. Markíza je takrečeno čiernobiela. Jeden nemusí byť členom KDH, aby za výkonmi Karáskovho ansámblu zbadal zlý úmysel a zámer škodiť. Mimovládna MEMO 98 už pred mesiacmi v monitore šotov na témy odposluchov a interrupcií identifikovala vrcholne nekorektné práce tejto redakcie. A jasne povedali, že sú zamerané proti KDH a nahrávajú ANO. To isté vyriekla už viackrát Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) - prvýkrát asi 2 mesiace po vzniku ANO. Robert Fico si z toho dokonca urobil ústrednú kampaňovú tému a vyhrážal sa, že po voľbách rozpúta konanie o odobratie licencie TVM. To však nie je vec politikov - Smeru, KDH či iných. Je to vec práve a len RVR. Tá sa však pri Markíze nikdy nedostala ďalej, ako po pokuty a nariadenia odvysielať opravy za nekorektné príspevky. Aj zásluhou politikov, teda parlamentu, ktorý novelou zákona ešte v r. 1999 podstatne zredukoval priame sankčné právomoci RVR. (Po lobingu práve TVM a na návrh poslanca Malchárka - vtedy ešte SOP.)
Názor na objektivitu, zaujatosť-nezaujatosť média a pod. je vždy - subjektívny. Každý má právo si ho vytvoriť, aj ho vysloviť. Latka dovoleného a prípustného je však pre politikov aj tu postavená vyššie. Totiž: každý prejav, každá kritika sa dá interpretovať ako útok na slobodné médium. My síce vieme, že v prípade KDH-Markíza je takýto predpoklad nepodložený, aj náš názor je však len subjektívny. A sú takí, ktorí budú a chcú vnímať bojkot KDH práve z tejto pozície. Mimochodom - prečo KDH nebojkotuje napr. denník HZDS Nový deň? Pri všetkom dešpekte k Markíze, nedajú sa porovnávať...
KDH nechápe podstatu - médiá, práve tak ako politici a všetci ľudia, sú omylné a nedokonalé. A niektoré, možno, aj prepojené s mafiou. Keďže ale nezastupiteľnou funkciou médií je kontrola politikov, strany nie sú oprávneným orgánom vynášať súdy a trestať. Ani silnými gestami, ako teraz KDH. Právo hodnotiť sa im nedá vziať, ale vyzerá to podozrivo a zle - tak všeobecne. A je ľahostajné, že možno nie v našom konkrétnom prípade.
Omyl KDH spočíva v tom, že "objektivitu", "vyváženosť" a pod. hľadajú a vymáhajú u jedného konkrétneho média. To je smiešne - také neexistuje. Rozdiely sú len v miere nepresností, skreslenia a pod. Zárukou, že akokoľvek silné médium nezíska monopol na mienkotvorbu a teda nezmanipuluje verejnosť, je sloboda informácií, pluralitné prostredie pre ich šírenie a voľná súťaž médií. Ten, kto ignoruje jednu, hoci najsilnejšiu televíziu, nepriamo deklaruje, že štandardným mechanizmom demokracie nedôveruje. Ak je to vládna strana, ktorá má ministrov vnútra i spravodlivosti, tým horšie.
Aby sme to zase neprepískli; krok KDH je neštandardný, ale zďaleka nie úplne výnimočný. Kancelár Kohl sa dlhé roky nebavil s renomovaným magazínom Spiegel, český minister kultúry Dostál nechodí do Novy, čosi by sa našlo aj na Slovensku a asi kdekoľvek. Manifestačný bojkot celej strany je však naozaj prečudesný. Netrestajú tým napokon televíziu, ktorá o zabávačov nemá núdzu a aj bez účinkujúcich z KDH celkom dobre vyžije, ale tých občanov a voličov, ktorí si práve túto TV zapínajú najčastejšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
