Slota s Malíkovou sa vybili tak jedinečne a neopakovateľne, že už dve hodiny po spočítaní volebných hlasov bolo jasné, že sme si nadelili vládu obrovských očakávaní. Slovensko dostalo príležitosť pustiť sa nesocialistickou cestou pravicových reforiem, ktoré by rýchlo nechali zabudnúť na bordel a rozhadzovanie uplynulých dvanástich rokov.
Boli by nechali - keby nebolo keby. Je presne rok po jackpote, ktorý vypadol z urien, a hlavní výhercovia-politici zaslúžia od vkladateľov-voličov jediné: Nakopať do tučných zadkov a hnať svinským krokom z vysokozdvižných kresiel a úradov. Presne rok po voľbách sa včerajšia koaličná rada zaoberala nezmyslami, ako sú obsedantné halucinácie premiéra a pre život v štáte úplne nepodstatné veci - napríklad tzv. antidiskriminačný zákon. Presne rok po veľkej sláve si sama koalícia blokuje v parlamente dva súbory reformných zákonov - o decentralizácii verejnej správy a dôchodkovom systéme. Nie kvôli obsahu, ale zanovitosti a sebastrednosti jednej strany. Presne rok po prekvapení z urien je dosť pravdepodobné, že život štvorspolku v súčasnej podobe treba rátať v mesiacoch, ak nie týždňoch. Reformy sa vlečú kvôli rozbrojom pomaly, väčšinou existujú ešte len v konspektoch, ktoré sú polovičaté a ešte ich krájajú lobistické nátlakové skupiny - viď práve penzijný systém, či včerajšie "dohody" o nových konzultáciách na témy obvodných úradov či špeciálneho prokurátora. A nadovšetkým trónia škandály, aféry, skupinky a odposluchy, devastujúce vzťahy i posledné zvyšky ilúzíí o slušnej a poctivej politike.
Žiadny zásadný kvalitatívny posun nevzišiel ani z včerajšej koaličnej rady, ktorá mala byť historická - trvať dovtedy, kým sa nedohodnú. Sedeli štyri hodiny, aj tak sa nezmierili. Vec, ktorá bude principiálna pre ďalšie formovanie slovenskej demokracie - kauza Mojžiš - dopadla zle. Premiérova "kompromisná" ponuka, že súhlas s odvolaním riaditeľa NBÚ bude vyvážený hľadaním spoločného nástupcu, bola KDH a SMK pochopiteľne odkopnutá. Gesto je to však prázdne, skrýva sa za ním tichá kapitulácia, keďže nebudú schopní uhájiť Mojžiša v ďalšom hlasovaní na vláde. A nemajú dosť guráže, aby postavili vec na hranu, čiže povedali, že riaditeľ NBÚ sa MUSÍ riešiť konsenzom. Dzurinda nepredložil žiadny nový argument, naopak blufoval o signáloch, ktoré nepotvrdzujú, že by aliancia zvlášť trvala na Mojžišovi. Zaujímavé, že správy tohto druhu má iba Dzurinda, ktorý jediný vlastní aj informácie o jeho nedôveryhodnosti. Všetci ostatní sú bez dôkazov o Mojžišovej sprenevere dôvery a majú iba signály, že NATO súčasnému riaditeľovi NBÚ verí. Aj tak bude mať pravdu Dzurinda - to nie je výsledok, ale debakel. Áno, uznáva sa, že ak sa strany koalície nijako a nijako nedohodnú, existuje len jeden spôsob - hlasovanie a väčšina. Toto je však kauza hraničná - premiér dôvody utajuje a všetky známe okolnosti nasvedčujú, že práve on má nečisté pohnútky či svedomie. Za Mojžiša hovorí práca a proti nemu zopár tajomných indícií. Za premiéra hovoria hermeticky utajované skutočnosti a proti nemu fakt, že sa úporne bráni čokoľvek zverejniť a to, čo bolo zverejnené, svedčí práve a len proti nemu. Principiálne je toto zastaviť - alebo vystúpiť. Isteže je namieste ťažká otázka, či principiálne riešenie je objektívne pre krajinu najlepšie. Problém je ten, že KDH a SMK skôr rozmýšľajú nad tým, čo je v danej konfigurácii najlepšie pre nich osobne, teda partajne.
Skôr stratou ako úspechom je politický obchod, dohodnutý na koaličnej rade: Lipšic ustúpil od myšlienky zrušiť prokuratúre a Najvyššiemu súdu samostatné rozpočtové kapitoly, za čo dostal zelenú špeciálny prokurátor a špeciálny súd, kľúčové inštitúcie v boji proti korupcii. Začína sa rysovať silueta akýchsi dohôd v pozadí, ďaleko mimo koaličného stola, za ktorým popri SDKÚ a ANO nesedeli SMK a KDH, ale generálny prokurátor. Sme možno svedkami pekného paradoxu; Rusko ako "mluvčí" koalície včera hovoril o tom, že nedopustili ohrozenie nezávislosti Najvyššieho súdu a prokuratúry. Sú však dobré dôvody domnievať sa, že tieto orgány si svoju tzv. nezávislosť kúpili za cenu, o ktorej zatiaľ nevieme, iba ju tušíme. Je vysoká - Lipšicov návrh obmedzenia ich rozpočtovej samostatnosti bol správny.
Koaličné rady prichádzajú a odchádzajú, život beží ďalej, nádeje spred roka sú však už rozmetané. Ivan Šimko, ktorý sa včera lúčil v Topoľčanoch s armádou, zhodnotil udalosti iste nie vyčerpávajúco, ale vcelku výstižne: "Technika moci dominuje nad hodnotami demokracie".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
