špecializáciu. Gymnáziá dávajú väčší dôraz na všeobecnovzdelávaciu časť, stredné odborné školy na odbornú. Aby študenti oboch typov škôl dostali možnosť efektívne využiť prednosti nadobudnutého vzdelania, bolo potrebné umožniť vo vybraných maturitných predmetoch výber z dvoch úrovní náročnosti skúšky. Základná úroveň (basic, level B) je dokladom o zvládnutí požiadaviek, ktoré musí študent nevyhnutne spĺňať pre získanie maturitného vysvedčenia. Druhá, pokročilejšia úroveň (advanced, level A) ukazuje schopnosť študenta absolvovať obtiažnejšiu (napr. aj potrebám vysokých škôl zodpovedajúcu) skúšku v danom predmete.

Na akej úrovni bude študent v tom-ktorom predmete maturovať, závisí len od jeho výberu. Na absolvovanie maturitnej skúšky plne postačuje zvládnuť všetky predmety v leveli B (teda na základnej úrovni). Takéto vysvedčenie však bude mať oproti vysvedčeniu levelu A prirodzene nižšiu hodnotu pre zamestnávateľov, ako aj vysoké školy. Takáto štruktúra maturitnej skúšky umožní garantovať určitú základnú úroveň vedomostí absolventa maturitnej skúšky. Na druhej strane poskytne aj možnosť optimálne zúročiť časové dotácie, ktoré jednotlivé typy škôl venujú konkrétnym predmetom. Vhodné by bolo, aby každá VŠ zverejnila včas (obvykle dva) predmety maturitnej skúšky, z ktorých bude výsledok akceptovať pri prijímacom konaní na daný odbor štúdia. Študent by si ich mohol vybrať ako voliteľné predmety a vykonal by z nich skúšku na úrovni A. Táto skúška by obsahovala externú, štátom garantovanú časť. Výsledok skúšok z týchto predmetov, doplnený o ďalšiu časť prijímacieho pokračovania by bol rozhodujúci pre vytvorenie poradovníka uchádzačov o štúdium na VŠ. Obsahom poradovníka by potom samozrejme nebolo preverovanie vedomostí zo stredoškolského učiva.

Autor: hud

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.