certifikát zaručujúci požadovanú úroveň vedomostí. Takéto chápanie maturitnej skúšky je v rozpore s úsilím, ktoré do tejto skúšky investujú študenti, ale aj stredoškolskí pedagógovia. Štruktúra prijímacích skúšok na vysoké školy sa tak isto nedá považovať za prejav dôvery k výsledkom maturitnej skúšky. Bez maturity vás síce k prijímačkám nepustia, vaše vedomosti si však ešte sami overia testom. Neprekvapuje, že významná časť prijímacích testov býva obvykle zameraná tým istým smerom ako maturitná skúška, t.j. na preverenie vašich znalostí zo stredoškolského učiva. Načo však dvakrát testovať to isté? Práve prijatie na VŠ bez prijímačok by malo byť akousi protihodnotou novej, na rovinu povedané, náročnejšej maturity.
Ministerstvo školstva pripravilo od školského roka 2004/2005 novú koncepciu maturitnej skúšky. Táto koncepcia má umožniť zvýšenie kvality maturitnej skúšky tak, aby bola porovnateľná s maturitou v štátoch EU. Nedostatkom doterajšej maturity je nízka objektívnosť, ktorá spočíva v prílišnej subjektivite hodnotenia jednotlivých pedagógov. Ďalším nedostatkom je aj nízka hodnovernosť. Doterajšia maturita nevypovedá dostatočne o miere vedomostí, ktorú absolvent dosiahol. Taktiež o tom, či je absolvent schopný úspešne pokračovať v ďalšom štúdiu na zvolenej vysokej škole.
Maturita 'po novom' má zvýšiť objektivitu výsledkov maturity, aby mohli byť akceptované VŠ ako súčasť prijímacích pohovorov. Ideálne by bolo, ak by VŠ v rámci pohovorov už nepotrebovali skúšať stredoškolské učivo, ktoré je i tak predmetom maturitnej skúšky. Maturitné vysvedčenie má získať váhu hodnoverného dokladu o určitej úrovni všeobecného vzdelania absolventa. Reforma má tiež za cieľ zvýšiť hodnotu maturitného vysvedčenia v očiach zamestnávateľov. Zároveň chce zachovať pozitívne stránky doterajšej maturity napríklad bezprostredný kontakt učiteľa a jeho žiaka v ústnej časti skúšky či maturitné tradície, ktoré sú súčasťou našej kultúry.
Aby maturitná skúška splnila požiadavku potrebnej hodnovernosti a objektivity je potrebné, aby bola štandardizovaná a čiastočne externá. Štandardizácia by sa mala týkať obsahu a cieľových požiadaviek na vedomosti, zručnosti a všeobecné kompetencie absolventa. Štandardy cieľových požiadaviek v jednotlivých predmetoch, by mali byť výsledkom zhody medzi odborníkmi, učiteľskou a rodičovskou verejnosťou. Externý charakter skúšky by mala zabezpečiť štátom garantovaná písomná časť skúšky. Tá by bola centrálne vypracovaná a zadaná na všetkých školách v rovnakom čase. Konala by sa pod externým dozorom a takisto by bola aj externe vyhodnotená nestranným odborníkom.
Poslaním externej časti maturitnej skúšky bude posúdenie a zhodnotenie dosiahnutej úrovne schopností maturanta. Návrh nového modelu maturitnej skúšky takisto predpokladá, že tá bude akceptovaná aj ako podstatná súčasť prijímacieho konania na vysokú školu. Možnosť overiť všeobecné vzdelanie absolventa a jeho pripravenosť na ďalšie štúdium alebo pre prax v potrebnom rozsahu a hĺbke by mala zabezpečiť nová štruktúra predmetov maturitnej skúšky. Tá bude rešpektovať väčší počet určených povinných predmetov, viacero skupín voliteľných predmetov, ako aj vačší časový priestor na konanie maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
