Rotha mi prezradili, že aj on raz bude mať na Venuši kráter nesúci jeho meno. Keď som sa na to však spýtala košického rodáka, dnes popredného predstaviteľa kozmického výskumu v USA, len mávol rukou a zľahčil to vraj, dúfa, že všetky krátery sú už vyčerpané. Vedec a výskumník Ladislav Emanuel Roth (1936), ktorý už niekoľko desaťročí pracuje v NASA, sa podieľal na príprave mnohých kozmických expedícií a u nás je aj laikom známy napríklad vďaka knižke Odvrátená tvár Venuše. Pred niekoľkými dňami pricestoval do Bratislavy, aby si prevzal Medzinárodnú cenu SAV 2003 za vynikajúce dielo v oblasti prírodných vied. Do USA emigroval v roku 1966 a nikdy sa neoženil. Máloktorá žena by vraj tolerovala manžela, ktorý nielen dni, ale aj noci trávi v práci.
V Prahe ste vyštudovali elektrotechniku, k planetárnej fyzike ste sa dostali až po emigrácii do USA. Bola to náhoda?
"Vždy ma priťahovalo viac vecí, elektrotechnika bola jednou z nich a astronómia druhou. Nakoniec som si pre štúdium vybral elektrotechnickú fakultu v Prahe a keby som ostal doma, spokojne by som si žil ako elektrotechnický inžinier. Keď som však prišiel do štátov, od prvej chvíle, čo som zistil, že je tam možnosť pracovať v kozmickom výskume, rozhodol som sa kombinovať elektrotechniku s výskumom planét. No a podarilo sa mi to."
Nebolo ťažké prepracovať sa do "hviezdneho tímu"?
"Na moje veľké prekvapenie nie. Pracoval som na kalifornskej univerzite, kde som aj absolvoval odbor planetárna fyzika. Americké univerzity sa bežne podieľajú na vesmírnych výskumoch a ani naša nebola výnimkou. Na škole som stretol ľudí z NASA a po čase mi navrhli, aby som pre nich pracoval. Že som začiatky v cudzej krajine nemal ťažké, pripisujem najmä náhode, ale možno významnú úlohu zohralo aj to, že som vedel slušne po anglicky. Počiatočné ťažkosti emigrantov sa spájajú práve s tým, že prekonávajú jazykovú bariéru. Je síce pravda, že skôr či neskôr sa reč naučia, lenže cudzí jazyk treba študovať formálne. Veď aj materinský sa učíme tak, že chodíme do školy a niekoľko rokov základnej aj strednej školy to je najmä štúdium jazyka. Osvojiť si jazyk len samovoľne väčšinou nestačí. Človek sa naučí nechcem povedať rovno kuchynskú angličtinu, ale často nie oveľa viac."
K vašej láske k vesmíru veľkou mierou prispeli verneovky. Ako je to dnes? Dokážete sa ešte dívať na hviezdnu oblohu očami romantika?
"Samozrejme, už je to menej, pretože keď sa niečím zaoberáte pracovne, časom sa to zmení na rutinu. Menej však neznamená málo a každý nový objav a nová teória, ktoré dávajú zmysel, sú vzrušujúcim zážitkom. A vyjsť si von a pozerať sa na hviezdičky a mesiačik? To záleží od spoločnosti."
Ženám sa páči, keď muži hovoria o hviezdach. Aj ste to trochu zneužívali?
"Nikdy, ani trochu." (Smiech.)
Pre laika je aj NASA romantické pracovisko, s nádychom tajomstva. Na takomto obraze výrazne zapracovali najmä hollywoodski filmári, ktorí o ňom nakrúcajú množstvo filmov. Zaujímajú vás filmy s vesmírnou tematikou?
"Hollywoodsku produkciu vôbec nesledujem."
Ani keď to nie je čisto vymyslená scifi, ale film spracúvajúci konkrétnu udalosť? Povedzme príbeh Apolla 13 s Tomom Hanksom v hlavnej úlohe. Mal pristáť na Mesiaci, no pre vážne technické problémy bola misia neúspešná a kozmonauti takmer prišli o život. Film sa pokúsil o rekonštrukciu situácie na palube aj na zemi.
"Nie, mňa filmy nikdy príliš nezaujímali, ani keď som bol mladší. A čo sa týka Apolla, ja som to prežil v živote a nemal som najmenšiu náladu sledovať, ako katastrofu Hollywood prifarbí. V čase, keď sa to stalo, pracoval som už v USA v ústave planetárnej fyziky a boli sme v úzkom kontakte s NASA, takže som na vlastné oči videl, čo sa deje."
Čo sa teda naozaj deje v NASA vo chvíli, keď sa roky namáhavej práce
obrovského tímu skončia neúspechom, miliardovými stratami, v najhoršom prípade dokonca stratami na životoch?
"Z havárie Columbie sme sa v práci nevedeli spamätať dni a dni. (Raketoplán Columbia havaroval začiatkom februára nad Texasom pri vstupe do zemskej atmosféry a o život prišlo sedem členov posádky pozn. red.) Nie že by som s ňou mal priamo do činenia, pracujem na inom poli, ale aj tak je to tragédia a dotkne sa každého. V prvom rade, samozrejme, ľudí, ktorí prišli o život a ich rodín, ale aj všetkých ostatných. Nielen v rovine emócií, ale tragédie takéhoto druhu vedú vzápätí k mnohým opatreniam kladúcim zvýšený dôraz na bezpečnosť letu a podobne."
Z času na čas sa objavia správy, že bohatí si môžu kúpiť cestu do vesmíru. Niektorí vraj naozaj prejavili vážny záujem. Vy by ste sa dali na takúto cestu?
"Ja by som veľmi rád predával tie letenky. Nepoznáte nejakú agentúru, čo potrebuje agenta?"
Myslím, že také miesta sú už obsadené. Ale vážne nezávidíte kozmonautom, že vy, ktorý toľko viete o vesmíre, nikdy nepoložíte nohu na žiadnu planétu?
"Ja radšej idem na Havaj či Tahiti."
Nie ste zástancom pilotovaných letov, ste za to, aby zatiaľ ešte prácu v kozme odviedli v prvom rade roboty. Naozaj je riziko pre človeka také veľké?
"Veľmi vysoké. To sú komplikované mašiny, ktoré je veľmi ťažké testovať ako systém, vždy môže niečo niekde zlyhať. Veď sa pozrite na počet letov raketoplánov a počet mŕtvych. Z hľadiska počtu pravdepodobností to znamená, že máte dvanásťpercentnú pravdepodobnosť, že keď do raketoplánu vojdete, živá z neho nevyjdete."
Pracovali ste na knihe Odvrátená tvár Venuše. Čím je pre vás táto planéta fascinujúca?
"Keď som bol ešte gymnazista, čítal som vtedajšie populárne knihy o astronómii. O Venuši sa vtedy hovorilo, že je možné, aby tam bol život. Predpokladalo sa, že pod hustou clonou mrakov, vzhľadom na to, že je bližšie k Slnku, je vlhké teplé podnebie. Konkrétne sa hovorilo o močariskách. V skutočnosti je to presne naopak. Je tam síce teplé podnebie, ale nie aké mali na mysli vtedajší autori. V porovnaní s ním rúra, kde pečiete kačku, je Antarktída."
Dnes sa záujem ľudstva sústreďuje predovšetkým na Mars. Obe planéty ste skúmali. Aké sú medzi nimi rozdiely?
"Napríklad kým na Marse je zhruba stokrát redšia atmosféra ako na Zemi, na Venuši je zhruba sto ráz hustejšia než na Zemi. Každé teleso v slnečnej sústave je vystavené bombardovaniu videli ste krátery na Mesiaci tým, že na Venuši je atmosféra taká hustá, malých kráterov je veľmi málo. Respektíve žiadne, lebo všetky telesá, ktoré by vykopali malý kráter, sa spália v atmosfére. Teda prvá vec, čo udrie do oka, keď sa pozeráte na krajinu, je, že na Venuši krátery nie sú, a na Marse sú také, proti ktorým je Grand kaňon v Arizone takmer zanedbateľný. Na Marse máte riečiská, zrejme zvyšky dávnych riek, na Venuši nič také nie je. Na Venuši sú desaťtisíce malých sopiek, na Marse je hŕstka veľkých sopiek a tak ďalej."
Čo si myslíte o eventuálnom presídľovaní sa ľudstva na Mars?
"Ak už k tomu musí dôjsť, niekam sa presunúť, Mars je nám najbližší. Isteže, nie pokiaľ ide o vzdialenosť, ale o podmienky života. Je tam pomerne silná gravitácia, možno je tam niekde voda. Teda, voda je tam celkom iste, len zatiaľ je problém nájsť ju. V týchto ohľadoch je nám Mars podobný, ale aby tam niekedy bola možnosť normálneho života pod šírym slnkom, to sa dá už teraz vylúčiť. Nejaké umelé kolónie z hliníka a skla, to tam hádam raz bude, akú radosť však prinesie v takejto kolónii žiť, to je iná otázka. Klaustrofóbiu a ďalšie psychické problémy, čo s tým súvisia, sa snáď naučíme vyriešiť. Ak nie inak, tak chemickou modifikáciou ľudskej povahy. To všetko je možné, ale či je to spôsob života a budúcnosť, ktorú si treba želať, to je veľmi otázne."
Majú kozmonauti, ktorí dlhší čas prežili v beztiažovom stave, problémy?
"Napríklad sa im odvápňujú kosti, a to úplne stačí. Dá sa tomu do určitej miery zabrániť, napríklad, kozmonauti majú stacionárne bicykle a niekoľko hodín šliapu. Zatiaľ však nikto z nich nemá sedemdesiat, osemdesiat, aby sa dalo zistiť, či ide o dlhodobé ťažkosti. Krátkodobé problémy však sú, aj keď je to veľmi individuálne."
Slovensko teraz niekoľko dní žilo návštevou pápeža. Aký vzťah k viere má človek, ktorý pozná veci medzi nebom a zemou?
"Keď sa Gagarin vrátil z vesmíru, Chruščov sa ho spýtal, čo tam videl. 'Videl som tam maličké bytosti s krídlami.' A Chruščov vraví: 'Ja som to tušil, ja som to tušil! Ale, Gagarin, keď pôjdeš navštíviť pápeža, nie že mu to povieš!' Na druhý deň išiel Gagarin za pápežom a ten sa ho pýta, čo videl v kozme. 'Nič,' odpovedá Gagarin. 'Ja som to tušil, ja som to tušil!' pápež na to. Takže aj ja môžem len povedať, že ja som tam nič nevidel. Ale vážne, medzi náboženstvom a vedou nevidím žiaden styčný bod, lebo podľa môjho názoru náboženstvo a veda odpovedajú na celkom iné otázky."
Myslíte si, že sme vo vesmíre sami?
"Jeden významný britský astrofyzik raz povedal buď sme vo vesmíre sami, alebo nie sme sami. Jedna aj druhá alternatíva naháňa strach."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
