PITOŇÁKOVEJ, Tatranská 7, Košice a Vojtechovi WEISZEROVI, Hlavná 61, Čečejovce posielame po 250 Sk a blahoželáme im k výhre.
Hrad Zemplín postavili v minulosti na kopci nad obcou Zemplín na mieste laténskeho a slovanského hradiska. Písomne je doložený z roku 1214 a mal významné postavenie ako župný hrad a sídlo župy (správne stredisko zemplínskeho komitátu). Podľa hradu bolo pomenované aj územie na východnom Slovensku a v severovýchodnom Maďarsku: Zemplín. Tento názov má slovanský pôvod a pravdepodobne vznikol zo spojenia slov "zem" a "pln" ("zempln") čo značí vyplnený zemou. Miesto, kde sa nachádzal hrad, obec a okolie je archeologickou lokalitou, kde našli kamenné nástroje z paleolitu, neolitu, z bronzovej a halštatskej doby, odrkyli spevnené hradisko v strede obce, z neskorej doby laténskej a z rímskej doby so žiarovými hrobmi. K nálezom patria aj zbrane, rôzne predmety osobnej potreby a za raritu môžeme označiť objav staromaďarského kostrového hrobu z 9. storočia a kostrové pozostatky jazdcov v plnom výzbroji. Uhorskí historici uvádzali, že v časoch príchodu Maďarov už hrad Zemplín stál a údajne na ňom sídlil jeho majiteľ - bulharské knieža Laborec, ktorého kočovní Maďari zajali a na brehu rieky obesili. Je to legenda, ktorú spomína vo svojej kronike Anonym, kronikár kráľa Belu. Bol to Štefan I., ktorému sa pripisuje vznik župnej správy a teda aj sídla župy práve na tomto mieste ako dôsledku jeho výbojov v hornom Potisí. Za Štefana I. siahali severné hranice Zemplína po Latoricu, v doline Ondavy sa posúvali stále vyššie a v 1. polovici 14. storočia dosiahli čiaru, ktorá bola až do roku 1958 uhorsko-poľskou štátnou hranicou.
V roku 1258 kráľ Belo IV. ustálil na zemplínskom hrade dni, kedy mohli ľudia podávať ústne sťažnosti a žaloby priamo panovníkovi. Ten ihneď vyhlásil rozsudok na základe svojho rozhodnutia alebo pridelil sťažnosť krajinským sudcom, príslušným kapitulám a iným inštitúciám na zistenie skutkovej podstaty. Tieto dni boli známe ako "dni zákona". V roku 1261 sa stal pánom hradu jágerský biskup - ten dostával aj polovicu zo všetkého zemplínskeho mýta. Tak ako aj iné hrady, ktorými disponoval kráľ a daroval ich za zásluhy svojim prívržencom, menil majiteľov aj tento. V 13. storočí boli jeho pánmi Bakšajovci, bán Miczo a od roku 1330 Mikuláš Drugeth a jeho potomkovia počas celého stredoveku, v 16. storočí jeden z najbohatších a najmocnejších oligarchov na východnom Slovensku Gabriel Perényi, o storočie neskôr Juraj Rákóczy, Drugethovci, Csákyovci, Almássyovci. Pod správu zemplínskeho hradu patrili aj hrady Kevešd a Cejkov a zámok v Borši. Podľa povesti mal byť spojený s Boršou dokonca podzemnou chodbou. Od roku 1299 do roku 1666 sa na hrade schádzali stoličné zasadnutia, potom v obci Zemplín. Hrad začal pustnúť a materiál z jeho zrúcanín použili na stavbu veže kostola a sýpky. Obec Zemplín, ktorá je písomne doložená z roku 1261, sa od začiatku 15. storočia vyvíjala ako zemepanské mestečko. Od druhej polovice 18. storočia sa centrom župy stalo Nové Mesto pod Šiatrom (Sátoraljaújhely).
Do utorka 30. septembra posielajte odpovede na fotohádanku číslo 86: Na snímke je pohľad na hrad z 15. - 17. storočia. Je tento hrad: a) v Kežmarku? b) v Levoči?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
