zhorela v hustej atmosfére planéty Jupiter. Posledný signál sondy zachytila sledovacia stanica v kalifornskom Goldstone o 12. hodine a 43. minúte - rozdiel medzi obomi spomenutými časovými údajmi zodpovedá dobe, ktorú potrebuje signál na to, aby od Jupitera prišiel na Zem.Sonda teda skončila svoj kozmický "život" v atmosfére práve tej planéty, o ktorej roky prinášala mimoriadne cenné informácie a údaje. Možno spomenúť, že sonda bola zámerne navedená na kolízny kurz s Jupiterom, aby ani náhodou "netrafila" do Jupiterovho mesiaca Europa. Vedci totiž chcú za každú cenu zabrániť kontaminácii Europy, pretože nie je vylúčené, že na tomto mesiaci sa vyskytuje resp. vyskytovala nejaká forma života.

Povedzme si niečo bližšie o úspešnej vesmírnej misii sondy Galileo. Myšlienka vyslať sondu, ktorá by podrobne preskúmala najväčšiu planétu Jupiter a niektoré jej mesiace, sa zrodila už v októbri 1977. Po 12 rokoch plánovania a vývoja bola táto sonda 18. októbra 1989 vynesená na palube raketoplánu Atlantis do vesmíru. Trvalo však potom ešte šesť dlhých rokov, kým sa sonda priblížila k planéte Jupiter. Cesta sondy k najväčšej planéte našej Slnečnej sústavy bola pritom pomerne zložitá. Začiatkom februára 1990 preletela sonda v blízkosti Venuše, ktorej gravitačným pôsobením "nabrala" energiu. Ďalší impulz dostala sonda začiatkom decembra 1990, keď preletela popri planéte,z ktorej bola na svoju vesmírnu púť vyslaná. Keď v októbri 1991 prelietavala sonda cez pás asteroidov, ocitla sa v blízkosti asteroidu Gaspra a vyslala na Zem snímky tohto kozmického telesa. Boli to vôbec prvé z blízka zhotovené snímky asteroidu. Druhý prelet okolo Zeme vykonala sonda začiatkom decembra 1992. Veľmi cenné snímky vyslala sonda koncom augusta 1993, keď letela v blízkosti asteroidu Ida. Analýza týchto snímok ukázala, že tento asteroid má svoj vlastný mesiac, ktorý bol nazvaný Dactyl. Ide o prvý známy mesiac asteroidu. V júli 1994 bola sonda svedkom jedinečnej udalosti, a to nárazu kométy Shoemaker-Levy 9 do Jupitera. Do svojho cieľa, na obežnú dráhu okolo Jupitera, sa sonda Galileo po dlhom vesmírnom putovaní dostala 7. decembra 1995. Odvtedy až dosvojho zániku 21. septembra tohto roka vykonala sonda 35 obletov okolo Jupitera, pričom vykonala neuveriteľné množstvo nenahraditeľných meraní a na Zem vyslala okolo 14 000 snímok. Celkové množstvo údajov, ktoré sonda na svoju pozemnú riadiacu stanicu vyslala, presahuje 30 gigabajtov. Pre zaujímavosť možno uviesť, že trasa, ktorú sondu absolvovala od svojho štartu po svoj zánik, má celkovú dĺžku 4 631 778 000 kilometrov. Celkové náklady na vesmírnu misiu Galileo boli okolo 1,5 miliardy dolárov. O tom, že sonda Galileo pracovala naprosto spoľahlivo, najlepšie svedčí to, že americká kozmická agentúra (NASA) celú misiu tri razy predlžovala. Pôvodne mala totiž sonda krúžiť okolo Jupitera len dva roky, nakoniec sa doba obletov predĺžila na temer osem rokov. Zásluhu na tom mali aj rádioizotopické termoelektrické genreátory, ktoré spoľahlivo zásobovali sondu elektrickou energiou a ktoré pre túto vesmírnu misiu poskytlo Ministerstvo energetiky. Sondu Galileo navrhlo Jet Propulsion Laboratory (Laboratórium prúdového pohonu), patriace pod kalifornskú technickú univerzitu v Pasadene.

Aké nové informácie o planéte Jupiter vlastne sonda Galileo získala? Z Galilea bola do atmosféry Jupitera vyslaná malá sonda, ktorá podrobne preskúmala čpavok obsahujúce oblaky, zahaľujúce časti Jupitera. Sonda získala údaje o mnohých búrkach, ktoré na na tejto planéte vyskytujú, pričom sa zistilo, že blesky v atmosfére Jupitera sú až tisíc ráz intenzívnejšie než blesky v našej atmosfére. Galileo bol prvou sondou, ktorá sa dlhodobo pohybovala v magnetosfére Jupitera a mohla tak skúmať dynamiku magnetického poľa tejto planéty, ktoré siaha do vzdialenosti niekoľkých miliónov kilometrov. Sonda Galileo zistila, že typické Jupiterove prstence sú tvorené prachom, ktorý sa rozvíril pri nárazoch meteoroidov do štyroch malých vnútorných planét Jupitera (celkovo obieha okolo Jupitera 16 planét). Galileo intenzívne preskúmal tieto štyri mesiace, nazvané Ganymede, Callisto, Io a Europa. Zaujímavé údaje sa zistili o mesiaci Io. Sopečná aktivita na tomto mesiaci je sto ráz intenzívnejšia, než je sopečná aktivita na našej Zemi. Meraním teploty sa zistilo, že niektoré sopky na Io sú horúcejšie ako sopky na Zemi. Vedci preto predpokladajú, že láva, ktorá erupuje spod povrchu Io, obsahuje značné množstvo horčíka. V súčasnosti sa Io považuje za najaktívnejšie teleso našej Slnečnej sústavy. Sonda Galileo tiež odhalila, že mesiac Europa má s najväčšou pravdepodobnosťou v hĺbke asi 100 kilometrov pod svojím ľadovým povrchom obrovský oceán so slanou vodou. Europa má tenkú kyslíkovú atmosféru a ionosféru. Njavýznamnejší objav, týkajúci sa mesiaca Ganymede, spočíva v zistení, že tento mesiac má magnetické pole. Doteraz totiž nebolo známe, že by ktorýkoľvek mesiac ktorejkoľvek planéty mal takéto pole Pripomeňme len, že Ganymede je najväčší mesiac v celej Slnečnej sústave (mesiac je teleso, obiehajúce okolo planéty). Údaje tiež naznačujú, že aj pod povrchom mesiacov Ganymede a Callisto by mohla byť voda. Ani sonde Galileo sa však nepodarilo odhaliť všetky tajomstvá Jupitera. Veľkou záhadou je i naďalej tzv. veľká červená škrvna, dobre viditeľná na povrchu Jupitera. Ide vlastne o obrovský búrkový systém, ktorý existuje už najmenej sto rokov, ale možno aj tristo rokov. Zatiaľ nie je jasné, čo je hnacou silou tohto systému a prečo je jeho farba červenkastá. O planéte Jupiter ešte možno povedať to, že obsahuje dve tretiny celkovej hmotnosti všetkých planét našej sústavy. Vo vnútri tejto planéty panuje tlak, ktorý je sto milión ráz vyšší, ako je tlak na povrchu Zeme.

Údaje, ktoré sonda Galileo získala, budú v budúcoch rokoch zdrojom pokroku v našich znalostiach o planétach. "Bola to fenomenálna misia", komentoval temer 14 rokov trvajúcu vesmírnu odyseu sondy Galileo riaditeľ NASA Sean O´Keefe.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.