sa môže prihodiť aj s náhrobným kameňom, ak je vzácny. Existujú totiž medzi nami ľudia, ktorí ich zbierajú.
K najušľachtilejším predstaviteľom takého zberateľstva patril košický biskup Konštantín Schuster. Bol biskupom 10 rokov (1877 1887). Náhrobky s epitafmi vtedy už nemali žiadnych pozostalých, lebo boli zo 14. 17. storočia. Kedysi boli umiestnené vo vnútri Dómu alebo aj na stredovekom cintoríne pri ňom.
Počas biskupovania Monsignora K. Schustera práve prebiehala rekonštrukcia Dómu, pri ktorej od r. 1882 začal zbierať starobylé a hodnotné náhrobné kamene vtedy netušiac, že ich po jeho smrti osadia do múrov Urbanovej veže. Stalo sa tak ešte za RakúskoUhorska v r. 1912 s 27 kameňmi a ich počet doplnili na konečných 38 za vojny (1943), keď Košice patrili Maďarsku.
Vzniklo tak najväčšie a najhodnotnejšie miesto sústredenia vzácnych kameňov, jedným slovom lapidárium, v tomto regióne, ktoré sa nezmenené zachovalo dodnes. Pozor však, lebo nie všetky z kameňov sú náhrobné. Priamo nad vchodom Urbanovej veže nájdete napríklad erb mesta a oslavný text na prestavbu veže z roku 1628. Ďalší kameň spomedzi tých za arkádami je menší ako ostatné, z dvoch umiestnených jeden nad druhým je to ten horný. Datuje sa až z neskororímskej doby alias 4. storočia a pochádza zo stoličného Belehradu. Pod ním je zasa pamätná tabuľa zhotovená samotným kapitánom Fiľakovského hradu z r. 1590.
Ostatných 35 kameňov je už naozaj náhrobných. Ak by ste vedeli po latinsky či nemecky, vyčítali by ste z nich, koľko lásky je v slovách pozostalých na kameni, či už ich nebohí boli šľachtici, mešťania alebo obchodníci, lebo takéto stavy a profesie tu majú svoju 600-ročnú pamiatku. Podobné lapidárium z kameňov stredovekého cintorína nájdete aj v múroch Kaplnky sv. Michala.
Za 24 arkádami Urbanovej veže sa dá prechádzať pekne dookola a dookola... Až sa môžete zacykliť. Aby sa vám z toho prípadne nezatočila hlava, všimnite si tieto pozoruhodné historické artefakty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
