prípade spoločensko-politických zmien. Rozdielnosť mien nerobil problém, veľmi však záležalo na akosti mincí. Ochranou proti menejhodnotnej cudzej minci bol punc. Úradný punc bol akýmsi úradným potvrdením, že obsah drahého kovu v minci je dostatočný. Takéto značky na minciach sa nazývajú kontramarky.
Teraz si na niekoľkých príkladoch ukážeme, že ako vlastne kontramarky vyzerali. Bez problémov ich prítomnosť zaregistruje každý zberateľ. V 14. storočí boli v Nemecku obľúbené pražské groše, ktoré sa razili z kvalitného striebra. Neskôr sa ich kvalita začala zhoršovať, proti menejhodnotným grošom sa úrady začali brániť. Kvalitné mince boli opatrené puncom, na ktorých bol dodatočne vyrazený symbol mesta, prípadne maličký znak mesta, kde minca mala obiehať. Na snímke môžeme vidieť kontramarku Jihlavy na pražskom groši v tvare ježka. Na ďalšom obrázku môžeme vidieť španielsky osemreál Carlosa IV. z konca 18. storočia. Medzi ďalšie zaujímavosti patrí dvadsaťpoltúra Františka Rákocziho z roku 1705 s oficiálnou kontramarkou. Kontramarka môže zvyšovať ale aj znižovať hodnotu mince. Tento systém bol obľúbený koncom 19. storočia v Mexiku, Brazílii a inde.
V konečnom dôsledku ide z historického hľadiska o veľmi zaujímavé razby, ktoré sú medzi zberateľmi vyhľadávané. Niekedy býva zberateľská hodnota týchto mincí mnohonásobne vyššia v porovnaní s mincou bez kontramarky. U vzácnejších kusov je cenový rozdiel ešte väčší. Rozhodne každá minca, na ktorej objavíme kontramarku, patrí do zbierky. Ak sa náhodou sa stretnete s mincou na ktorej objavíte kontramarku, tak držíte v ruke mincu, ktorá je vzácna a zaujímavá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
