Prípitok patrí k najdôležitejším súčastiam akéhokoľvek hodovania.Je rozšírený na celom svete a má, samozrejme, svoje pevné pravidlá.
Medzi najzákladnejšie regule patrí - prvý prípitok prednáša hostiteľ a to obyčajne po prvom chode (studené predjedlo alebo polievka). Na prípitok hostiteľa odpovedá hlavný hosť a to obyčajne po druhom chode (polievka alebo teplé predjedlo). Zásadou je: od stola vstáva iba ten, kto prípitok prednáša, ostatní sedia a po skončení reči stačí zodvihnúť poháriky. Iná situácia nastáva, ak ide o slávnostný prípitok, vtedy hodujúci majú povstať. Slávnostnosť prípitku rozpozná hosť ľahko: podľa toho, že do pohárikov nalieva obsluha šampanské.
Všeobecne platí: prípitky nemajú byť dlhé - počas ich prednášania by ale osoby okolo stola nemali jesť. Pre nevyhnutný dlhší prejav volí pripíjajúci vhodnú prestávku medzi jednotlivými chodmi. Ak chce niekto prednášať prípitok bez vyzvania, odporúča sa decentne zazvoniť príborom o pohár, povstať a povedať svoju reč. Po doznení prípitku si z pohárikov odpijú všetci - i abstinenti, ktorí upitie môžu iba naznačiť.
Súčasťou prípitku sú žičlivé slová ustálených fráz - u nás hovoríme na zdravie. Rovnako pripíjajú Taliani, Francúzi, Poliaci i Rusi. V niektorých krajinách majú však pre prípitkové frázy iný obsah. V anglicky hovoriacich krajinách je takým slovkom cheers, znamenajúce dobrú náladu - skratka pôvodného good cheer. V nemecky hovoriacich krajinách pre prípitok používajú slovko prosit. V škandinávskych štátoch sa stretneme s výrazmi skaale, skol, čo pôvodne znamená pohár. Éljen - nech žijeme, používajú nielen naši maďarskí susedia, ale v slovku živili ľudia na slovanskom Balkáne a je i v populárnom viva v Portugalsku.
Najchýrečnejšie prípitky prednášajú v Gruzínsku, kde ich priebehu šéfuje dôležitá osoba s názvom tamadu - a žičlivými slovami prípitku je gaumardžas - čo v preklade znamená nech zvíťazíš.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
